Charlie a orgován

Tak to som ja. Prinútila ma pózovať pred orgovánom.

Dal som jej teda 3 sekundy na tých "vraj iba" 5 záberov... Aj tak si myslím, že som až veľmi veľkorysý ;)

Napokon mi to celkom aj vyhovovalo, keďže mám naozaj málo vážnych fotiek.  

A hneď, ako som chcel ukončiť tie trápne zábery pred takým nehorázne romantickým kríkom, prikvitla s podplácaním.  

 Som chlap, mohla vybrať radšej niečo drsné. Toto bolo vyslovene trápne, ale čo by som pre ňu neurobil... 

Ja som navrhoval jedličku... Ale vraj tá tak pekne nekvitne.

Ale odmietnuť hami-hami, to by mi ani nenapadlo 

Nech ma len pekne vykŕmi! 

Vždy som chcel ísť za prasiatko... 

Musel som však súhlasiť s orgovánom v pozadí... 

A že ja neviem robiť kompromisy... 

Weight pulling – ťahanie ťažkých bremien

Psy boli k ťahaniu používané oddávna. Na myšlienku súťaženia prišli zlatokopovia a iní prisťahovalci na ďalekom severe. Uzatvárali medzi sebou vysoké stávky o najsilnejšieho psa. Ten musel odtrhnúť primrznuté sane s nákladom a odtiahnuť ich na určenú vzdialenosť. Okrem psích závodov so psím záprahom to bola jedna z najsledovanejších zábav týchto dobrodruhov. Veľmi pútavo ich opisuje vo svojej knihe známy spisovateľ Jack London.

Ako športová disciplína sa pulling začal najskôr presadzovať hlavne v Kanade a USA. V roku 1984 bola v Severnej Amerike založená organizácia International Weight Pull Association, ktorá stanovila pravidlá a podmienky pre súťaže v tejto disciplíne. Súťaže sa na severe Ameriky však konajú viac než 70 rokov. Tešia sa tu veľkej popularite. Je to napínavé súťaženie podporené i možnosťou peňažných stávok.

V Československu sa prvé závody konali po roku 1990. V začiatkoch bol tento šport využívaný väčšinou len ako doplnkový pre musherov (závodníkov so psím záprahom). Po čase si získal mnoho priaznivcov hlavne u majiteľov, ktorí chceli závodiť a pri tom nemali záujem venovať sa rychlostným športom s viacerými psami. V dnešnej dobe sa na súťažiach v pullingu stretávajú takmer len samí špecialisti na tento šport.

Aký psík je vhodný?

Pullingu se môžeme venovať takmer s každým atleticky stavaným a primerane osvaleným psíkom. Minimálna doporučená výška v kohútiku je tak 50 cm. Teda okrem severských plemien (aljašský malamut, sibírsky hasky, samojed, grónsky pes) to môžu byť plemená ovčiarske, pastierske, dogovité a niektorí teriéri (stafordšírsky bulteriér, pitbulteriér). Nevhodné sú plemená s jemnou konštitúciou. Dôležitý je ukončený telesný vývoj psíka. Preto by sme mali trénovať s plnou záťažou najskôr po dovŕšení 18 mesiacov veku psíka. Záleží na jednotlivých plemenách. Vzhľadom k tomu, že psík bude ťahať ťažký náklad, musíme predpokladať zmenu vo vzhľade jeho postavy. Niektorým psíkom je dokonca ťah ľahkej záťaže doporučovaný. Psík si tréningom môže zlepšiť uhol zadných končatín, rozšíri sa mu hrudník, ale potom sa tiež môže stať, že by mohol mať postoj hrudných končatín príliš široký. Rozhodujú najmä vrodené dispozície v exteriéri psíka. Psík ťahá na súťažiach len zo svojej vôle a „pre svojho pána“. Môže byť nadšene povzbudzovaný len slovnými povelmi, prípadne takisto lákaním na maškrty. Preto je priateľský vzťah medzi majiteľom a psíkom veľmi dôležitý. Psík musí mať v krvi tiež aspoň trošku súťaživosti podporenej ctižiadostivosťou (tú si veľmi rýchle vypestujú hlavne úspešní psíci).

Psovod nemusí disponovať žiadnou zvláštnou fyzickou kondíciou, musí však byť pre psíka dobrou psychickou oporou, dokázať ho motivovať a náležite povzbudiť. A to nielen pri tréningu, ale hlavne na závodoch.

Pomôcky:

Dôležitý je dobre padnúci postroj, priamo určený na prácu v ťažkom záprahu. Nevhodné sú druhy s tzv. „voľným chrbátom“ na šprintový tréning v záprahu. Ťažné lano nesmie pružiť. Jeho dĺžka musí byť najmenej 2 metre. Záťaž pre ľahký tréning – pneumatika z osobného auta (typ primeraný veľkosti psíka), zväzok silných reťazí alebo malé brvno. Pre tréning ťažkej záťaže môžeme využiť plne obsadenú tréningovú káru určenú pre psíkov záprahu, rôzne druhy naložených štvorkolesových prepravných vozíkov alebo i vyradeného Trabanta. Pre zimný tréning sú ideálne pevné nákladné sane. Je možné použiť i sane pôvodne určené za malého koníka.

Výcvik:

Začíname navykaním psíka na postroj, a to už od 6. mesiaca. Než dokonale fyzicky dospeje, budeme ho učiť ľahkému záprahu. Môžeme s ním v behu trénovať krátke úseky (ako pri canicrosse), aby sa psík naučil na povel ťahať. Do doby plnej záťaže takisto psíka plne socializujeme medzi inými psíkmi a ľuďmi a venujeme sa s ním aspoň základnému výcviku poslušnosti (“ku mne”, “sadni”, “ľahni”, “zostaň”, “stoj” a pod.). V ďalšej fáze potom psíka cvičíme na ťah ľahkej záťaže na dlhšie vzdialenosti. Je to nutné pre jeho vytrvalosť a kondíciu. Spočiatku stačí len 500 metrov a podľa toho, ako sa zlepšuje jeho kondícia, zväčšujeme vzdialenosť na niekoľko kilometrov. Ťahaný predmet musí byť za psíkom zapriahnutý minimálne v dvojmetrovej vzdialenosti, aby ho nemohol zraniť. Psík si musí totiž väčšinou zvyknúť, že sa za ním “šinie” nejaký predmet. Nesmie sa ho báť, a preto mu ani nesmie nadísť na zadné nohy.

Psíka v postroji pripneme na dlhšie vodítko a zapriahneme k záťaži. Potom ho v podrepe, vzdialený od neho asi 3 metre, voláme k sebe. Pokiaľ pozná povel napríklad “go”, “ideme” a podobne, môžeme stáť až za záťažou a popoháňame ho týmito povelmi vpred. Môžeme ísť tiež vedľa neho a poháňať ho rovnakým spôsobom. Podľa veľkosti a mohutnosti psíka musíme dôkladne zvoliť záťaž. Každý druh kladie iný odpor. Psík si musí byť spočiatku istý, že záťaž utiahne. Akonáhle psík “zaberie” a vyrazí, či už k nám alebo vedľa nás, výdatne ho chválime a povzbudzujeme. Pokiaľ sa psík snaží, ale vyskakuje do výšky a nedarí sa mu záťaž odtrhnúť, zvolili sme ju príliš veľkú. Preto ju dáme menšiu a vyskakovanie, vyvliekanie z postroja, ťah do strany a ďalšie nežiaduce prejavy, pri ktorých psík iba stráca energiu, tlmíme. Psíkovi dáme povel “nesmieš” a odvedieme ho pred záťaž do správnej pozície tak, aby bolo ťažné lano opäť napnuté. Pokračujeme povelom stoj, a až pes kľudne stojí, pochválime ho a pokus o zdolanie záťaže opakujeme. Niekedy, ale naozaj len niekedy, môžeme psíkovi v začiatkoch výcviku pomôcť vodítkom alebo lanom, ktoré upevníme na záťaž a akonáhle sa snaží, nenápadne mu pomôžeme.

Ak psíka voláme, a on vôbec nechápe, čo po ňom žiadame alebo sa mu zdá pripevnenie k záťaži obmedzujúce, jemne ho za vodítko priťahujeme k sebe, privolávame a zároveň pri sebamenšej snahe ťahať ho chválime a povzbudzujeme. V tomto prípade musíme pre začiatok použiť čo najmenšiu záťaž, aby psík pochopil, že s ňou ide pohnúť. Ako odmenu dávame psíkovi maškrty alebo ho len povzbudzujeme. Iné spôsoby lákania či odmeňovania nepoužívame. Komplikovalo by nám to prácu pri súťažiach, kde sú ostatné spôsoby zakázané. Takto cvičíme, pokiaľ nám to čas dovolí, každý deň. Spočiatku trénujeme len niekoľko desiatok metrov a potom, až uvidíme na psíkovi, že má chuť bežať so záťažou ďalej, začneme tréning predlžovať. Vhodné sú kľudné a bezpečné miesta – napr. poľné alebo lesné cesty. Na vychádzkach ho vodíme na dlhšom vodítku alebo môže ísť na voľno (záleží na ovládateľnosti psíka a náročnosti terénu). Pokiaľ sa nám zdá, že psík už beží so záťažou veľmi ľahko, môžeme ju postupne začať zvyšovať.

Práca s vyššou záťažou:

Ak pozná psík prácu v záprahu, pri bicykli a pod., necháme ho ťahať bicykel alebo tréningovú káru a pomáhame mu len keď vidíme, že by ju pri zastavení alebo napr. rozjazde do kopca neutiahol. Neskôr si vyberieme rovný terén (najlepšie asfaltovú cestu) a pokračujeme v nácviku privolávania. Je to jednoduchšia metóda než psíka so záťažou povzbudzovať do ťahu za bremenom. Pomocník stojí na káre a psovod ťahúňa z 3 metrov privoláva. Pri úspešnom zdolaní tejto vzdialenosti ju predĺžime asi na 5 metrov a postupne zvyšujeme až na 10 m, čo je maximálna vzdialenosť používaná na závodoch. Záťaž takisto postupne zvyšujeme, ale pri každom náznaku preťaženia ju musíme opäť znížiť. Najlepšie je psíka trénovať na obdobnom vozíku, ktorý sa používa na závodoch. V zime použijeme namiesto vozíku sane. Trénujeme na rovnom, hladkom, ale nie zľadovatelom povrchu. Tréning so záťažou vedie psíka k nájdeniu vlastného postoja a štýlu, ktoré potom zúročí na závodoch. Psík nám musí veriť, že ide záťaž utiahnuť, inak ho veľmi rýchlo naučíme prehrávať. Preto i na závodoch, keď prekročí časový limit, mu pomocník (na požiadanie) dotlačí vozík do cieľa.

Závody:

 Na súťažiach si môžeme najlepšie preveriť, ako dobre sme trénovali a porovnať tak silu nášho psíka s inými ťahúňmi. K dispozícii tam väčšinou pred závodom býva štandardný vozík, a tak si náš nováčik môže vyskúšať i jeho ťahanie bez záťaže.

Závodná sezóna v našich končinách začína v januári a končí v septembri. Súťaže sa konajú na dvoch typoch dráh, záleží na ročnom období. Na pevnom povrchu – tráva alebo asfalt alebo na snehu (tie sú zatiaľ skôr výnimkou). Pokiaľ sa závody konajú napr. v hale, mala by byť na zemi položená špeciálna krytina. Na tráve sa používajú vozíky ťahané po koľajniciach, na asfalte potom s pevnými nebo bantamovými kolesami. Oba tipy bývajú väčšinou s pevnou nápravou a s kolesami, ktoré sa musia ľahko otáčať. Trasa, po ktorej vozík jazdí, by mala byť nezvlnená a vodorovná, pretože však takéto miesto bývajú vzácne, je ľahšie používať vozík ťahaný po koľajniciach. Záťažou môžu byť napr. betónové dlaždice, drevené brvná alebo i vrecia so psím krmivom.

Súťaže sa môžu zúčastniť všetky plemená psíkov vhodné k ťahu, a to i bez preukazu pôvodu. Vekové obmedzenie – psíci do 1 roku a starší než 12 rokov nemôžu štartovať. Kategórie sú rozdelené na psy alebo feny podľa hmotnosti:

psy – do 28 kg, od 28 do 40 kg (vrátane), nad 40 kg

feny – do 23 kg, od 23 do 31 kg, nad 31 kg

Na každom závode je veterinárny dozor, ktorý dohliada na zdravotný stav a spôsobilosť psíkov (únava, choroba, kotnosť) pred závodom i behom neho. Rozhodca je oprávnený potom psíka zo závodu vylúčiť. Okrem iného môže diskvalifikovať psovoda pre hrubé zaobchádzanie so psíkom!

Priebeh súťaže:

Na každé kolo je vyhlasovaná určitá záťaž. Základnou záťažou býva väčšinou 300 kg. S každým kolom sa záťaž zvyšuje približne o 30 – 60 kg. Každý psík má max. 8 pokusov + 1 opravný. Záleží len na nás, v ktorom kole nastúpime. U psíkov začiatočníkov je vhodné nastúpiť hneď do prvého kola. S nižšou záťažou si menej skúsený psík ľahšie zvykne na povrch, po ktorom vozík potiahne alebo i na rušné prostredie okolo. Diváci sú samozrejme oddelení bariérou, ale ich nadšený potlesk môže psíka prinajmenšom prekvapiť.

Potom už len záleží na taktike psovoda. Niektorých ostrieľaných psích borcov, hlavne z tých vyšších váhových kategórií, zo začiatku ani u vozíku neuvidíme. Ich psovodi – handleri väčšinou čakajú na tú správnu váhu a zbytočne psíka neunavujú. Niekedy však prehnaná taktika môže viesť ku zbytočnému ukončeniu súťaže.

Pokiaľ sme sa rozhodli pre vyhlásenú záťaž, psíka v postroji (psík nesmie ťahať na obojku) privedieme k vozíku. Za lano, ktoré je na ňom upevnené, ho zapriahneme. V okamihu, kedy sme od psíka vzdialený asi na dĺžku paže, nám rozhodca oznámi, že začína bežať čas. Podľa tréningu sa musíme vopred rozhodnúť, či psíka budeme popoháňať vedľa vozíka, za štartovou alebo za cieľovou čiarou. Preto ho po zapriahnutí kľudne postavíme do správnej polohy pred vozík, dáme mu povel “stoj” alebo “zostaň” a rýchle sa premiestnime, napr. za cieľovú čiaru. Odtiaľ psíka voláme a povzbudzujeme, až sa dostane za nami do cieľa (časový limit je 90 sek.). Pri zamotaní psíka je povolené ho rozmotať, ale potom sa ihneď musíme vrátiť za cieľovú čiaru – stále beží čas. Ten sa zastavuje až vozík prejde cieľom alebo keď vyprší určený limit – teda 90 sek. Pokiaľ nastane porucha technického typu – praskne postroj, lano a pod. – môžeme pokus opakovať. Psíka ani vozíka sa nesmie nikto dotýkať. V cieli psíka pochválime a odmeníme nejakou dobrotou. Potom ho odvedieme na kľudné miesto, najlepšie do tieňa, prípadne mu dáme trochu napiť. Pri veľkom teple niektorí psíci ocenia i osviežujúcu sprchu.

Potom si rozmyslíme, na akú ďalšiu váhu nastúpime. Nemali by sme takisto zabudnúť sledovať súperov v našej kategórii, aby sme zvolili správnu taktiku.

Ak sa psík v danom limite so svojou záťažou nedostane do cieľa ani pri opravnom pokuse, z “výchovných” dôvodov požiadame pomocníka, ktorý je za vozíkom, aby už mimo súťaž psíkovi náklad dotlačil do cieľa. I keď sme možno sklamaní, pokiaľ sa však psík aspoň trochu snažil, musíme ho tiež pochváliť. V danej kategórii potom vyhráva psík, ktorý utiahne najväčšiu záťaž. V prípade rovnakej záťaže rozhoduje čas, za ktorý psík dotiahol vozík do cieľa.

Kto aspoň jedenkrát videl súťaž v ťahu bremena, určite všetkým potvrdí, aká je to napínavá, ale niekedy i veľmi zábavná šou. To keď sa psík chvíľu usilovne snaží odtrhnúť vozík a potom si v charakteristickom postoji priamo pred vozíkom “odľahčí” svoju záťaž. Alebo keď už zďaleka počujete rev podobajúci sa levovi a nie psíkovi. Keď prídete bližšie, vidíte, že na základnú záťaž stojí psík ako hora a snaží sa všetkým vytrúbiť, že si ho jeho pán dovolil zapriahnuť. Ten medzitým v cieli mohutným povzbudzovaním stratil hlasivky a už len chrapčí. Potom niet pochýb, kto je tu týraný :D

zdroj: http://pes.eu.sk/weight-pulling-%E2%80%93-tahanie-tazkych-bremien/ 

Dog-dancing (tanec so psíkom)

Let's dance! ;)

Heel – work to music, free – style alebo tiež tanec so psíkom. I keď sa to tak nezdá, táto činnosť patrí naozaj medzi športy. Nejedná sa totiž o tanec ako taký, ale psovod so svojím psíkom vykonáva podľa rytmu hudby rôzne cviky poslušnosti, ktoré sú ešte podľa štýlu tanca rozšírené o iné zaujímavé prvky a figúry.

Styl heel- work svojimi prvkami pripomína viac cviky poslušnosti a vyžaduje, aby psovod pôsobil iba ako sprievod psíka, ale súčasne sa tiež musí pohybovať v rytme hudby. Psík sa nesmie od neho vzdialiť na viac než 120 cm. Musí byť stále u psovoda – teda pri nohe, pred ním, za ním alebo v diagonále. Povolené nie sú žiadne skoky a cviky, pri ktorých sa psík pohybuje medzi nohami psovoda. Vyžadované je presné prevedenie cvikov.

Free – style je už podľa názvu podstatne voľnejší. Sú povolené rôzne cviky a figúry, ktoré však nesmú ohroziť zdravie psíka ani psovoda. Dovolená je i väčšia vzdialenosť medzi psíkom a jeho pánom. Ten môže do zostavy zapojiť i vlastné tanečné kreácie. Pri tomto štýle sa fantázií medze nekladú.
Tanec so psíkom je vlastne taká „voľná disciplína“ v súťažiach poslušnosti. Obdobná disciplína sa tiež vyskytuje vo westernovom jazdení.

Základy tohto športu boli položené v Kanade koncom 80.rokov cvičiteľmi psíkov zameranými na výcvik poslušnosti – tam nazývaný obedience. Začiatkom 90. rokov sa rozšíril do Európy, USA a Anglicka (niekedy je za zakladateľa tohto športu označovaný Angličan John Gilbert). Neskôr bola založená svetová organizácia tanca so psíkom – WCFO. Tá mala ako hlavnú úlohu stanoviť presné súťažné pravidlá a určiť rozhodcov pre tento šport. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s týmto športom na takmer všetkých väčších výstavách v podobe atraktívnych ukážok.

Výber psíka:
Pokiaľ sa chceme venovať tomuto športu, nemusíme mať žiadne zvlášť vhodné plemeno, ako u niektorých iných športov. Nezáleží ani na veku psíka a psovoda – na súťažiach sú vyhlasované detské i seniorské kategórie. Šteniatka ale na súťaže samozrejme nemôžu. Dôležitá je najmä povaha psíka a aspoň čiastočný zmysel pre rytmus u psovoda. Psík musí mať snahu s psovodom spolupracovať. Pokiaľ si najskôr pôjdeme vyberať šteniatko pre tento šport, nemalo by byť ani hanblivé a ani príliš dominantné, skôr hravé a zvedavé.
Dospelý psík by mal mať aspoň základný výcvik poslušnosti. Práca s ním potom bude ľahšia a väčšinu prvkov uplatníme pri nácviku súťažnej zostavy. Bežne pri výcviku psíka motivujeme maškrtou alebo hračkou a u tejto činnosti to platí dvojnásobne, hlavne u menej aktívnych psíkov. U dospelého psíka musíme sami zvážiť, či bude pre neho výcvik milým spestrením alebo len nutným zlom. Záleží na povahe. Nie každý psík má rád exhibíciu pred tlieskajúcimi divákmi a ich pozornosť. Na súťažiach sa totiž nehodnotí len poslušnosť psíka, ale hlavne radostná, dokonalá a nenásilná súhra účinkujúcej dvojice.

Výcvik:
Začíname cvičiť na kľudnom a nerušenom mieste. Najskôr nacvičujeme jednotlivé cviky, ktoré si musíme pre dobrú a rýchlu komunikáciu so psíkom krátko a zrozumiteľne pomenovať. Za dobre splnené cviky musíme psíka nadšene chváliť a neistého významne povzbudzujeme. Celý výcvik musíme prispôsobiť temperamentu, veku a veľkosti psíka. Nie každý cvik musí byť totiž pre nášho psíka vhodný. Psík by nás mal pri výcviku neustále sledovať. To docielime tak, že zo začiatku držíme vo voľnej ruke maškrtu alebo hračku, po čase ich schováme do vrecka a používame ich len ako odmenu. Až psík bude cviky spoľahlivo zvládať, začneme je zoraďovať do zostavy. Je vhodné ju rozdeliť na niekoľko sekcií. Pri dobrom sústredení psíka môžeme neskôr začať nacvičovať i v rušnejšom prostredí. K dobre nacvičenej zostave potom vyberieme vhodnú hudbu. Je naozaj ťažké vybrať tú správnu. Mala by mať stredné tempo, nemala by byť ani krátka a ani dlhá (na závodoch to môže byť dôvod k diskvalifikácii) – teda okolo 5 minút, vhodné sú rôzne orchestrálne skladby, pretože spev pôsobí veľmi rušivo a odpútava pozornosť divákov od výkonu psíka. A celú choreografiu si musíme najskôr dôkladne premyslieť, aby sme potom zbytočne neplietli psíka. Môžeme to urobiť i naopak, že na vybranú skladbu potom nacvičíme potrebnú zostavu cvikov. Dôležitou súčasťou vystúpenia na závodoch je i nápaditý odev psovoda (porota ho bodovo ohodnotí), psík však žiadny oblek mať nemôže.

Základné doporučené cviky pre zostavy:
Chôdza pri pravej alebo ľavej nohe – psík sa pohybuje pri pravej alebo ľavej nohe psovoda do rytmu hudby, nesmie predbiehať ani sa oneskoriť.
Chôdza bokom – psík ide bokom na ľavú či pravú stranu. Robí tzv. prekroky. Psovod môže byť vedľa psíka alebo čelom k nemu.
Cúvanie – psík priamo cúva vedľa psovoda, pred ním, okolo neho alebo ľubovolne určeným smerom aspoň 2 metre.
Obiehanie – psík svojho psovoda obieha v ľubovolne veľkom kruhu z pravej alebo ľavej strany. Psovod môže stáť alebo sa pohybovať.
Otočka – psík sa otáča okolo svojej osi na pravú alebo ľavú stranu, vedľa psovoda alebo i ďalej od neho.
Plazenie – psík sa plazí vedľa alebo pred psovodom, pod ním, okolo neho alebo ľubovolne určeným smerom.
Preskoky cez ruky a nohy – psík preskakuje rôzne nastavené ruky i nohy, preskakuje spojenými rukami, cez chrbát psovoda a pod., môže preskakovať i pomôcku, ktorá je súčasťou vystúpenia.
Prepletanie medzi nohami alebo rukami psovoda (slalom) – psík pri každom kroku psovoda prebieha pod jeho predkročenou nohou.
Váľanie sudov – psík z východzej polohy z ľahu alebo zo stoja váľa sudy pred psovodom, vedľa neho alebo i za chôdze. Výhodu majú tí, ktorí už pred tým naučili svojho psíka cvik – „mŕtvy“.
Poklona – je to obdobná poloha, ako keď psík vyzýva svojho pána alebo iného psíka ku hre, teda predné nohy má položené po celej dĺžke na zemi a zadnými nohami stojí.
Podávanie labky – tento cvik snáď vie každý psík a ľahko ho doučíme za podpory maškrty.
Panáčkovanie – chôdza len po zadných nohách. Psík tiež môže pri panáčkovaní sedieť. Pre malé psíky je to cvik ľahký, veľkým plemenám môže robiť vážne problémy a nie pre každého je vhodný.
Vysoký krok – kráčajúci psík zdvíha predné labky čo najvyššie.
Skok do náručia – psík na daný povel psovoda vykoná tento cvik, nesmie mu pomáhať ani ho zdvíhať. Veľmi efektný cvik k ukončeniu zostavy.

Všetky cviky môžeme podľa vlastnej fantázie obmieňať alebo vymyslieť nové nápaditejšie. Nikdy však nesmieme zabudnúť na našu bezpečnosť či na bezpečnosť psíka. Niektoré manipulácie so psíkom sú zakázané a môžu byť dôvodom k diskvalifikácii na závodoch. Je to napríklad zdvíhanie psíka do náručia alebo za labky. Ďalšie obmedzenia a podmienky sú uvedené v súťažnom poriadku klubu tanca so psíkom.

Závody:
Súťaže sa usporiadavajú podľa súťažného poriadku a pravidiel stanovených Klubom tanca so psíkom. Ten takisto zaisťuje i rozhodcov. Súťaže môžu mať rôznu úroveň – miestne, krajské, majstrovstvá republiky, medzinárodné majstrovstvá, majstrovstvá Európy alebo majstrovstvá sveta.
S ohľadom na počasie sa konajú prevažne v halách, kultúrnych miestnostiach a pod. Závodnou plochou je potom koberec, preto by sme mali psíka na tento povrch včas navykať.
Pred každým závodom by sme mali poznať súťažný poriadok a podmienky súťaže, na ktorú sa chceme prihlásiť. Môže byť organizovaný v rôznom štýle (heelwork alebo free style) a podľa toho potom do našej súťažnej zostavy zaradíme zodpovedajúce cviky. Väčšinou sa konajú v štýle free style. Klub zvyčajne určí základné povinné prvky, ktoré musí každá súťažná zostava obsahovať – otočka, chôdza pri nohe, obiehanie, cúvanie a tanec na diaľku. Cviky musia byť aspoň štyri z týchto piatich, ostatné prvky si určuje psovod sám. Výkony posudzuje vždy trojčlenná porota.
Vyhlásené bývajú kategórie – detská, mládež, dospelí, začiatočníci – deti i dospelí, skupiny zdravotne postihnutých a pod. – záleží na možnostiach organizátora. Než sa však prihlásime, mali by sme rozhodne nejaké závody najskôr zhliadnuť ako diváci a nechať sa inšpirovať ;)

zdroj: http://pes.eu.sk/musical-canine-freestyle-%E2%80%93-tanec-so-psom/