sobota 13. septembra 2014

Canisterapia nikdy nevyjde z módy

Canisterapia je jednou z foriem zvieracej terapie. Počas posledných rokov bol zistený nenahraditeľný vplyv psíka na psychickú i fyzickú pohodu človeka. A práve preto sa častokrát táto metóda využíva v situáciách, kedy všetky ostatné známe metódy zlyhajú. Vplyv psíka na citové i emočné stavy človeka a snaha vyriešiť sociálne i ostatné ľudské problémy prostredníctvom pozitívneho vzťahu s najlepším priateľom človeka bola mnoho ráz už spochybnená, no vždy napokon viedla k úžasným výsledkom - k motivácií a podpore psychiky človeka.



Vo všeobecnosti sa canisterapia môže deliť na dva základné typy:


  • živelnú, ktorá pozostáva z chovu psíka v domácnosti ako spoločníka
  • riadenú, kedy terapeut navštevuje so psíkom pacientov


Živelná canisterapia

  • Osamotene žijúci ľudia sa so psíkom necítia tak osamelo, ľahšie nadväzujú a udržiavajú priateľstvá, majiteľovi sa opäť vráti radosť zo života a psík mu nedovolí zamýšľať sa nad starosťami.
  • Problémové deti: psík sa stane nielen ich spoločníkom v hrách, ale s jeho pomocou sa naučia aj zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Ochotne prijíma emocionálne potreby dieťaťa, hlavne telesný kontakt. U agresívneho dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieťa sa uvoľní a upokojí.
  • Ľudia v stresujúcich podmienkach môžu so psíkom ľahšie „vypnúť“ a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so psíkom - dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie stresu človeka.
  • Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici…: pohyb, nutnosť vychádzok so psíkom, telesnej aktivity.
  • Starší ľudia sú povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite. Psík im pomáha predchádzať pocitom osamelosti, pocitom nepotrebnosti a sociálnej izolácii.
  • Depresívne osoby: psík im pomáha získať späť pohodu a radosť zo života, nájsť životnú úlohu, odvádza pozornosť od starostí, zjednodušuje sociálne kontakty.

Riadená canisterapia

Odborník na tento druh terapie využíva vlastného vycičeného psíka pri návštevách chorých ľudí či detí a pacientovi pomôže vytvoriť si so psíkom priateľský vzťah.
Tento druh canistrepie môžeme ďalej rozdeliť na:
AAT (Animal-Assisted Therapy ): psovod aj so psíkom sú dlhodobo začlenení do liečenia osoby, pričom je táto liečba zameraná len na jednu osobu, alebo viac osôb s tým istým problémom. Vedie ju zdravotnícky profesionál so špeciálnymi odbornými vedomosťami. Používa sa k posilneniu žiadúceho, alebo utlmeniu nežiadúceho chovania (napr. liečenie fóbií, alebo nácvik chôdze). 
AAA (Animal-Assisted Activity): prebieha v podobe návštev pacientov, psík sa venuje viacerým osobám. Sú motivačným, výchovným, odpočinkovým a terapeutickým prostriedkom zameraným na zvýšenie kvality života pacienta. 
Pacienti s detskou mozgovou obrnou: psík sa stáva nielen priateľom, ale aj motiváciou k pohybu a rehabilitácii. Je zdrojom nových podnetov a odvádza pozornosť od vlastných problémov. Vychováva k zodpovednosti a k empatii.
Starší ľudia, domov dôchodcov: starší ľudia často trpia depresiami, pocitmi nepotrebnosti, straty motivácie ďalej žiť. Psíky prebúdzajú v týchto osobách pozitívne emócie. Sú zmenou v zabehaných koľajach ich života. Umožňujú telesný kontakt. Zlepšuje sa vzájomná komunikácia obyvateľov domova dôchodcov, spoločná radosť uvoľňuje často napäté vzťahy. Pre niektorých je psík zdrojom relaxu, so psíkom sa maznajú a hladkajú ho. Pre iných zase aktivity: štvornohý terapeut aportuje, behá, nabáda k pohybu, spoločným hrám, prechádzke. Znižuje sa potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovateľov. U ľudí trvale podráždených výrazne klesá miera agresivity voči okoliu.
Mentálne postihnutí: pes udržuje duševne zaostalého človeka v pozornosti dlhšie ako iné objekty, pozoruje a skúma ho. Udržuje ho v aktivite. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Je výchovným prostriedkom: ako sa správne chovať k zvieratám, neskôr k ľudom. Zvyšuje samostatnosť a zodpovednosť. Motivuje k rehabilitácii a rozvoju jemnej motoriky (hádzaním loptičky, hladkaním, napodobňovaním činnosti psa…), podnecuje k naháňaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností. Prispieva k zníženiu osamelosti a uzavretosti, podporuje spontánnosť prejavu. Zvyšuje neverbálne komunikačné schopnosti mentálne postihnutej osoby.
Autisti: do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha psík obracať ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje sa spoločenské správanie autistickej osoby.
Deti a dospelí v nemocnici: zvieratá v cudzom prostredí nemocnice predstavujú spojenie s vonkajším svetom. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym osobám pomáhajú komunikovať. Sú rozptýlením v nemocničnej rutine, odvádzajú pozornosť od choroby, bolesti. Taktiež fungujú ako výchovný prostriedok.                                                                

Aké požiadavky musí psík spĺňať?
  • musí vedieť plniť základné povely: sadni, zostaň, k nohe
  • aportuje predmety
  • pri dotykoch pacienta, často nie veľmi citlivých, ako aj pri jeho prudkých pohyboch a náhlych výkrikoch zostáva pokojný a neprejavuje agresivitu
  • mal by byť pokojný a vyrovnaný, bez akýchkoľvek zlých skúseností s ľuďmi (deťmi) aj psami, s ktorými bude neskôr pracovať v skupine
  • musí byt ovládateľný a trpezlivý
  • terapeutický psík musí mať bezpodmienečné veterinárne potvrdenie o svojom zdraví, platné očkovanie a odčervenie, mal by byť vždy umytý, s ostrihanými pazúrmi a bez parazitov.
  • psík musí mať rád ľudí, rád sa s nimi zoznamovať a byť k nim priateľský, ide tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psíka. 
Terapeutický psík môže chodiť na návštevy jedine so svojím majiteľom, nikdy s inou osobou, ktorá ho nepozná tak dôkladne a psík nereaguje adekvátne na jej povely. Súhra psíka a človeka musí byť bezchybná.
Pre psíka je terapeutické sedenie psychicky náročné, preto musí mať možnosť následného odreagovania sa (dostatok hier, odpočinku, prechádzok). Nemal by pracovať dlhšie ako dvakrát do týždňa po jednej hodine. Návštevy u pacienta by mali byť vždy v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Psík musí mať zaručený pokoj pri spaní a kŕmení. Mal by žiť v priateľskom prostredí, v harmonickej rodine s jasnými vzťahmi a mať jedného stáleho, dobre známeho pána.
Možno sa to nezdá, ale psík dokáže vycítiť náladu človeka, kedy potrebuje človek jeho prítomnosť, kedy má naopak chuť na samotu, kedy má byt pritúlený, kedy sa človek necíti vo svojej koži, dokonca psík cíti, kedy človeka niečo bolí. Psík je veľmi citlivý tvor a dokáže svojou prítomnosťou pomôcť človeku vo chvíli, keď nemá chuť byt sám, no nemá možnosť byt s niekým iným. Mnoho ľudí zažíva tento pocit každodenne a pritom si ani neuvedomia, že sa práve podrobujú čaru zázračnej canisterapie.
A je tu samozrejme aj možnosť trávenia času s opusteným psíkom. Každý útulok má "otváracie hodiny", kedy je možné sa dohodnúť a "požičať" si psíka na vencenie. V útulkoch sa nachádzajú rôzne rasy psíkov. Každý vedúci útulku psíkov dobre pozná a rád vám poradí, ktorý psík by sa k vám hodil a samozrejme vás aj oboznámi s jeho správaním.
zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Canisterapia                                                                                           http://aksen.sk/poskytovane-sluzby/kanisterapia
                                                               
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

Moje obľúbené stránky