Šteniatko s PP alebo bez?

Tu neexistuje jednoznačný návod, ale predovšetkým by ste sa mali riadiť tým, prečo si psíka kupujete.

Má to byť domáci maznáčik? V tom prípade nie je dôvod, prečo by ste si mali kupovať psíka s PP, ktorého ceny sa pohybujú od 300 eur vyššie. Rovnakú radosť vám bude robiť aj psík bez preukazu pôvodu a ušetrené peniažky radšej môžete investovať do kúpy kvalitnejšieho krmiva či na lekárske vyšetrenia, keď už bude psík starší a vyskytnú sa zdravotné problémy. Psík bez PP má rovnaké povahové vlastnosti ako jeho psí kamaráti s PP, nestráca ani na poľovnom charaktere ani na vzhľade. Že nepoznáte rodičov šteniatka? Neviete či to neboli kríženci bígla a z vášho šteniatka tiež nevyrastie jeden z nich? Osobne si myslím, že v 8 týždňoch sa už dá spoľahlivo vidieť či zo šteniatka bíglik vyrastie alebo nie. Áno, je to risk spoliehať sa na majiteľa a na svoje dobré pocity z neho, no treba veriť, že ešte stále existujú ľudia, ktorí nechcú zo šteniatok ryžovať a na rovinu vám povedia, ak by sa jednalo o orieška.

Ak si zvolíte druhú alternatívu a kúpite si psíka s PP, určite vás čaká skvelá či už poľovnícka alebo výstavná dráha. So psíkom sa môžete pravidelne zúčastňovať výstav, absolvovať poľovnícke skúšky, navyše si môžete byť istý, že takýto psík nebude trpieť dedičnými ochoreniami, pretože takýto jedinci sú z chovu vždy vyradení. V prípade, že sa chovu bíglov chcete venovať profesionálne, tiež sa oplatí investovať do kúpy šteniatka s PP. No iba v týchto troch prípadoch. A ešte vtedy, ak chcete, aby vám po dvore behalo 10 000 :D

Ja sama mám bígla bez PP a nemá nič, čo by nemali iní bíglovia s PP, iba sa nezúčastňujeme na poľovačkách ani nechodíme na výstavy. Je to strážca domu a náš rodinný maznáčik.

Ako by mal vyzerať správny bígl

- som vysoký tak 33 až 40 centimetrov

- mám stredne dlhý a nezatočený chvostík, ktorý si veselo nesiem

- môj kožúštek hrá všetkými možnými farbami, no nikdy nie pečeňovo hnedou a koniec chvostíka mám vždy biely

- som buď trojfarebný (tricolor) alebo dvojfarebný (bicolor)

- moja srsť je krátka, no hustá a nepremokavá

- ako psík bývam mohutnejšieho vzrastu než fenka a mám dosť hrubý krk - to aby ste vedeli, že len taký ledajaký obojok mi nemáte kupovať

- mám krásne tmavohnedé alebo orieškové očká s miernym, milo prosiacim pohľadom

- noštek mám čierny, no čím som bledší, tým mám bledší aj ňufáčik

- ušká mám dlhé tak akurát - po koniec hlavičky

- labky pevné a kompaktné s krátkymi pazúrikmi

- som trošku tvrdohlavý, preto, keď ma zavoláte, zvyknem namiesto toho, aby som prišiel radšej zaštekať: "Áno, hneď to bude"

- veeľmi rád papám, vlastne by sa dalo povedať, že všetko, čo nezje mňa

- žiarlim ak dáte môjmu spoločníkovi na dvore niečo iné ako mne a tiež, ak ho hladkáte viac než mňa (berte na vedomie, že ja to počítam)

- som netrpezlivý a preto sa skúste poponáhľať, keď ideme na prechádzku, inak som schopný zbúrať tú bráničku
- som taký "uvítací havo" - štekám na cudzích tak, ako sa má, no keď už vojdú, tak prečo sa nedať poškrabkať?

- moja nekonečná zvedavosť ma vedie k tomu, aby som všetko preskúmal

- som model a rád hádžem ksichtíky

- ak sa mi niečo nepáči, viem riadne dlho trucovať

- rád spinkám a trošku môžem aj chrápať

Kam až siahajú ich korene...

Pôvod bígla k neuvereniu siaha už do 2. storočia, kedy môžeme nájsť prvú písomnú zmienku o psoch, ktoré človek používal k lovu a to už 1300 rokov pred Kristom. Starovekí autori sa tu zmieňujú o loveckých psoch používaných pri love zajacov a hoci ani jeden z nich nepomenúva psov konkrétnym menom, pravdepodobne sa jedná o predchodcov bígla.

Neskôr boli títo psi dovezení Rimanmi do Anglicka, kde ich anglická aristokracia využívala počas mnohých storočí na poľovačkách, ktoré však boli skôr spoločenskou udalosťou než zaobstaraním si potravy. Bígli tak spolu s teriérmi sprevádzali jazdcov na koňoch pri love vysokej zveri, líšok i jazvecov. Anglická šlachta chovala psy vo veľkých svorkách a úlohou "Psiarov" bolo nielen postarať sa o svorku, ale aj šlachtenie nových jedincov za účelom zdokonaľovania požadovaných vlastností. Opakovaným výberom požadovaných  znakov zodpovedajúcich účelom, vznikal postupne ustálený typ psa, čím sa vyformovali poľovné psy vyššieho vzrastu - foxhaundi a psy menšieho vzrastu - hariéri a bígli.

No z akých plemien v skutočnosti bígl vznikol? Predpokladá sa, že jeho priamymi predkami boli hariéry a staré juhoanglické poľovné psy. Behom 17. storočia boli bígli označovaní rôznymi názvami, medziinými severní a južní bígli, hrubosrstí a hladkosrstí bígli. Po stovky rokov bol bígl favorizovaný britskou kráľovskou rodinou a bol veľmi obľúbený za vlády Henrym VIII. Dochoval sa tiež obraz Alžbety I. s bíglom po boku. No v tejto dobe boli bigli veľmi malí, dokonca označovaní ako trpasličí a na hon ich nosili v sedlových taškách. Postupne sa bígli rozšírili aj do Francúzska, kde boli tiež veľmi obľúbení na kráľovskom dvore. Emigranti priniesli bíglov až do Ameriky a prvá zmienka hovorí o bígloch, ktorí pomáhali miestnym lovcom chrániť mesto pred vlkmi.

Ku koncu 19. storočia sa začali ľudia chovajúci psov viac organizovať a vzniká "beagling" - lov na zajace so svorkou malých psov, ktorý sa spoliehajú iba na svoj čuch. Dokonca sa stal populárnym aj pre širšie vrstvy, pretože bígla sa dá sledovať aj peši.

Prvý bígl bol vystavený v r. 1860 a odvtedy sa usporadúvajú pravidelné výstavy. Anglický Beagle Club bol založený v r. 1890, ibaže dve svetové vojny mali veľmi negatívny vplyv na rozšírenie tohto plemena na kontinente.V ranných 50 rokoch záujem o bígla opäť vzrastá a k potešeniu trvá až dodnes ako v Európe, tak aj v Amerike. Dnes však poľovný charakter bígla vystriedali jeho kvality ako rodinného spoločníka a váženého výstavného psa.

Vítam vás na svojom blogu venovanému bíglom!

Áno, aj ja som hrdou majiteľkou tohto krásneho plemena, hoci slovo majiteľka v tomto prípade nie je práve najvýstižnejšie, pretože bíglikov sa vlastniť jednoducho nedá, dá sa s nimi prežívať nezabudnuteľné chvíle, stáť po ich boku, no stále zostávajú a aj navždy zostanú nezávislými jedincami vašej malej svorky, ktorej je ON alebo ONA veliteľom.

Tento blog som začala písať nielen z lásky k nim, ale aj preto, že som nenašla žiadnu stránku s naozaj obsiahlymi informáciami a radami pre tých, ktorí by si chceli šteniatko bígla zaobstarať a dozvedieť sa o ňom niečo viac ako len základnú charakteristiku. V bígloch sa totižto skrýva omnoho viac!

Napriek tomu, že mnohí ľudia považujú bíglov za menej inteligentných psíkov, opak je pravdou. Sama som sa veľakrát presvedčila, že bígli sú mimoriadne bystrí a múdri, no iba pre seba. Ak zhodnotia, že vec, ktorú po nich žiadate prinesie niečo aj im, napríklad v podobe takej maškrty, poslúchnu. No ak po nich žiadate ničo iba tak, v rámci výcviku, je takmer nemožné dosiahnuť(bez podplatenia), aby daný povel vykonali. Preto je veľká trpezlivosť to, čo musí mať každý "majiteľ" bígla.

Nesmiete zabudnúť ani na to, že bígl je predovšetkým poľovnícky pes a že volanie prírody je vždy silnejšie ako to vaše. Korisť dokonca nemusí ani vidieť, stačí ak tadiaľ, kadiaľ kráčate, si pred pár hodinami vykračovala aj dajaká mačička a on ju predsa nemôže nechať iba tak beztrestne ísť. To musíte pochopiť. Preto je veľmi dôležité poznať svojho psíka a vedieť odhadnúť či vás poslúchne aj bez vôdzky, inak sa vám môže stať, že na neho budete musieť čakať aj hodiny, pokým sa vráti z vandrovačky. Mnoho páničkov to po pár hodinách vzdá a vráti sa domov bez neho a práve preto figurujú medzi najčastejšími inzerátmi tie, kde sa stratil alebo našiel bígl.

Možno si poviete, že to nie je nič pre vás, toľko patálií len s jedným psíkom, no bíglik vám to stonásobne vynahradí :) Je to psík, ktorí sa pre svoju vľúdnosť, priateľskosť a ani len tú najmenšiu známku agresivity skvele hodí k deťom či k starším ľuďom. Je to však mimoriadne aktívny psík, ktorí pri nedostatku pohybu, má sklon ničiť všetko vo svojom okolí od kvetov až po papuče, pretože sa skrátka nudí. Áno, sú bíglici, ktorí sú schopní prispôsobiť sa životu v byte, no je ich veľmi málo a musíte natrafiť na toho pravého. A samozrejme, musíte byť zmierení s tým, že najmenej 4-6 hodín venujete vychádzkam, hrám a všemožnému druhu aktivít. Najlepšie si bígl vedie na dvore s veľkým výbehom a kedže bol dlhé roky vedený k lovu vo svorke, neprekáža mu ani iná zvieracia spoločnosť v podobe psíkov, mačiek či sliepok, no musí byť k tomu vychovávaný odmalička. V žiadnom prípade si nemyslite, že ak má rad vašu mačku, bude mať rád aj tú susedovu.

Treba pamätať, že každý bíglik má svoju vlastnú osobnosť a móresy. Niektorí sú tvrdohlavejší než iní, niektorí sa neradi fotografujú, iným prekážajú kvety sadené do kvetináča a nutne ich potrebujú vytrhnúť(no zasadené do zeme môžu byť). Milujúci pán sa pokúsi tieto ich malé mánie rešpektovať ;)

No povedz mi, kto iný by dokázal urobiť do dreva také jedinečné "ornamenty" ako ja? Ešte aj s otlačkami zubov na pamiatku.

V každom prípade sú bígli veľmi spoločenskí psíci a preto radi trávia čas so svojou rodinou, ktorej sú oddaní celým srdcom. Za tento čas sa považuje aspoň tak celý deň.

A ešte jedna rada nakoniec - žiadne jedlo, ktoré nechcete, aby zjedol, nenechávajte v jeho dosahu. Bola by to vaša osudová chyba. Bíglici sú totižto veľmi pažravé tvory a zjedia všetko, čo vidia a kilečká pribúdajú a pribúdajú. Je preto treba odolať prosiacemu pohľadu ich očí a dať im také množstvo ako vždy a tým ich udržiavať v dobrej kondícií.

Hoď sem to kuracie stehienko! To nevadí, že som pred chvíľou papal, mne sa ešte zmestí.