Psíky a Silvester

Pre mnohé psíky je posledná noc v roku veľmi stresujúcim zážitkom. I pre psíčkarov sa oslavy Silvestra stávajú nočnou morou. Niektoré psíky majú totiž strach z ostrých zvukov a svetelných efektov a prejavy strachu majú u každého inú podobu. Psík sa môže chvieť, nadmerne slintať, štekať, skučať, byť deštruktívny, pobehovať po byte, dokonca sa môže pomočiť alebo pokúsiť sa o únik. Vystresovanými psíkmi sa po Novom roku plnia útulky – to je však lepšia alternatíva, pretože odchytený psík so známkou, resp. čipom má šancu na návrat domov.

Prečo sa psíky tak boja?

Psy majú citlivejší sluch a intenzívnejšie vnímajú zvuky, ktoré človek ani nepostrehne. Psíky si však ohlušujúce zvuky delobuchov nevedia vysvetliť, desí ich praskanie v tme, svetelné efekty a vybuchovanie v tme.

Pokiaľ je psík vyrovnaný a správne od šteňacieho veku socializovaný, absolvoval výcvik na streľbu, ohňostroj spravidla prežije v pokoji, celú noc prespí a oslavy na ňom nezanechajú žiadne následky.

Tak ako však aj ľudia, aj psíky sú rôzne a z delobuchov či ohňostrojov môžu mať strach. Niektoré sa boja už od šteňacieho veku, iné sa začnú báť „na staré kolená". Psíky, ktoré prežili nepríjemnú skúsenosť s ohňostrojom, môžu dokonca trpieť fóbiou na všetky podobné zvuky, ktoré im pripomínajú prežitú hrôzu.

Ako odbúrať ich strach?

Aj v tomto prípade platí, že najlepšia je prevencia. V boji so strachom je možné využiť kombináciu dvoch metód:

• systematická desenzibilizácia – tzn. psíka vystavujte strachovému podnetu len do takej miery, aby ho registroval, ale nebál sa. Pri znižovaní citlivosti začínajte na nízkej zvukovej hladine v čase, keď je psík pokojný a robí niečo, čo má rád.Tréning ukončite odmenou. Postupne môžete záťaž zvyšovať, ale nezabúdajte, že psík nesmie byť vystrašený. Mal by byť pokojný a sústredený na hru či inú zábavnú aktivitu. V prípade, že sa pokúšate odnaučiť báť sa ohňostroja a delobuchov, použiť môžete špeciálne CD s nahrávkou ohňostroja. Hlasitosť a rýchlosť postupu odvykania od strachu prispôsobte psíkovi. Buďte trpezliví a dôslední, no netlačte na pílu. V niektorých prípadoch sa psík zbaví strachu o niekoľko týždňov, iný za niekoľko mesiacov.
• kontrapodmieňovanie – ide vytvorenie novej podmienenej reakcie na to, čo vzbudzuje strach – v tomto prípade ohňostroj. Psík si postupom času zvuky začne spájať s niečím príjemným, napr. kŕmením, hrou a pocit strachu vystrieda pocit radosti.
  V prípade, že sa rozhodnete psíka zbaviť strachu, poraďte sa i s vašim cvičiteľom. Nezabúdajte, že počas celého nácviku by psík nemal prísť do styku s ohňostrojom v plnej sile. Keďže ide o zdĺhavý proces, začnite s odbúravaním strachu už na jar.

Začnite sa s ním hrať, pútať ho maškrtami či hračkou, a zatiaľ čo sa vy s ním budete blázniť, tak niekde ďaleko niečo s malou intenzitou „buchne“ (poproste známeho o spoluprácu). Vy však zostávate stále v absolútnom pokoji a pokračujete v hre. Ak havo bude reagovať strachom, nabudúce intenzitu zmiernime. A ak nie, intenzitu pomaly zvyšujeme. Treba postupovať trpezlivo a pomaly, lebo ak sa pes príliš zľakne, dosiahnete pravý opak (hluk, ktorého sa pes bojí, môžete nahrať aj na kazetu a postupne mu ho púšťať a zvyšovať hlasitosť).

Pomôcť môžu lieky...

Ak váš štvornohý miláčik reaguje na ohňostroj veľmi citlivo a jeho reakcie sú skutočne neúnosné, môžete mu pomôcť aj liekmi či féromonovými difúzermi, ktoré psíka upokoja. Existujú aj lieky, ktoré psíka neuspia, ale mu bude iba jedno, čo sa deje vonku počas silvestrovskej noci. Vždy sa však poraďte s veterinárnym lekárom, ktorý vám určite poradí nielen s výberom, ale aj s dávkovaním a rozhodne o ich vhodnosti.
Nikdy psíkovi nedávajte lieky sami od seba!

Dajte však pozor. Po podaní upokojujúcich prípravkov nefunguje normálne termoregulácia a psíka umiestnite do teplejšej miestnosti, aby neprechladol.

Psíkovi rozhodne nepodávajte lieky, ktoré máte doma v lekárničke pre seba, pretože by ste mohli svojmu štvornohému miláčikovi uškodiť. Lieky pre ľudí nie sú pre zvieratá.

Vyskúšajte aj nasledujúce tipy, ako prežiť Silvester:

• Obmedzte venčenie - v podvečer silvestrovskej noci vyvenčite svojho miláčika poslednýkrát vtedy, keď je na okolí ešte ticho a pokoj. Po zotmení absolvujte príp. len krátku prechádzku okolo domu. V čase, kedy sa vypúšťa ohňostroj najviac, nechoďte von – psík tú chvíľku bez prechádzky vydrží.
• Aj keď zvyknete svojho miláčika brávať na prechádzky bez vôdzky, na Silvestra spravte výnimku a neprekvapí vás, ak sa psík pri náhodnom výbuchu delobuchu dá na útek. Psíkovi poriadne utiahnite i obojok, aby sa nemohol pri náhodnom zvuku pyrotechniky z neho vyvliecť.
• Pre prípad psíka označte – dajte mu obojok so známkou, kde bude telefónne číslo alebo adresa bydliska, začipujte ho.
• Počas večera a času, kedy sa vypúšťa ohňostroj umiestnite psíka do osvetlenej miestnosti, so zatemnenými oknami a pustite mu hudbu, ktorá prehluší zvuk petárd a ohňostroja.
• Ak psíka chováte vonku a bojí sa ohňostroja, presuňte ho v najkritickejšom čase dovnútra. Pripravte mu miesto, na ktorom sa bude cítiť bezpečne. Ak zalezie pod posteľ alebo si nájde iné miesto, rešpektujte to.
• Zostaňte so psíkom v kontakte. Psík je členom svorky, v nej sa cíti bezpečne, a preto mu umožnite, aby bol s vami po celý čas v kontakte.
• Psíka neopúšťajte. Aj keby ste sa chceli ísť akokoľvek ísť zabávať von, svojho miláčika neopúšťajte. Nedávajte ho ani k známym. Pre psíka je najdôležitejšia svorka a pokiaľ ho opustíte, bude mať pocit, že ho jeho rodina zradila a z nepochopiteľných dôvodov opustila práve v čase, keď ju najviac potreboval.
• Psíka neupokojujte, netíšte, pretože to je to najhoršie, čo môžete spraviť – iba v ňom podporíte strach. Správajte sa normálne, ako keby sa nedialo nič zvláštne.
• Odveďte jeho pozornosť. So psíkom sa hrajte, opakujte si povely, odmeňte ho maškrtkou, chváľte ho, hlaďte – zostaňte v kontakte. Psíka zabavte ho, pokúste sa odpútať jeho pozornosť od delobuchov a ohňostroja. Hovorte pokojným hlasom a nereagujte na ohňostroj. Psík uvidí, že s vami zvuk nič nerobí a bude pokojnejší.

Aj takto môžete pomôcť svojmu miláčikovi prežiť silvestrovskú noc plnú osláv s ohňostrojom a delobuchmi. Platí však, že psíka s akýmkoľvek strachom treba týmto podnetom vystavovať, a nie ho izolovať. Strach však treba prekonávať postupne.
Ďalšie zaujímavé postrehy nájdete aj TU.

zdroj: http://www.psisvet.sk/index.php/o-psoch/starostlivost/487-pes-a-silvestrovsky-ohnostroj-ako-pokojne-prezit-oslavy-konca-roka

http://havko.sk/pes/pes-a-silvester/

Pulka – lyžiar, boby a psík

V dnešnej dobe u nás nerozšírený šport, snáď pre nutnú a precíznu spoluprácu medzi bežkárom a psíkom. Psík totiž musí ťahať pulku (tj. sánky člnkovitého tvaru – podobné detským bobom), a naviac je spojený ťažnou šnúrou s bežkárom. K tomu všetkému má ešte obmedzený pohyb oproti psíkom používaným pri skijöringu.

Vznikol v Škandinávii z celkom praktických aktivít. Škandinávci totiž milujú výlety v prírode a hlavne na bežkách. Pokiaľ rodina vlastnila len jedného športového psíka a venovala sa lyžovaniu, nebolo ďaleko k tomu, aby psíka zapriahli pred bobami, na ktoré posadili dieťa alebo uložili batožinu. Tento spôsob “prepravy” si získal veľmi rýchle obľubu nielen v severských krajinách, ale i v Amerike, Kanade a v mnohých ďalších. Postupom času sa táto aktivita zmenila na veľmi populárny šport.

K tomuto športu môžeme využiť ktorékoľvek plemeno vhodné do záprahu (severské, ovčiarske, lovecké psy a pod.). Pokiaľ psíka ešte nemáme, musíme si rozmyslieť, či sa bobom budeme venovať rekreačne alebo budeme i závodiť. Podľa toho zvolíme plemeno. Teda také, ktoré používajú závodníci so psím záprahom – sibírsky husky, aljašský husky, európsky saňový pes. Pretože však tento šport nie je tak rýchly ako skijöring (psík je obmedzený v pohybe postrojom), uplatnia sa i iné plemená – aljašský malamut, samojed, grónsky pes, doberman a pod.). Ďalšou dôležitou súčasťou je (ako u skijöringu) zhodnotenie nášho bežeckého umenia. Pre rekreačné jazdy musíme byť aspoň priemerní bežci, ale s dobre ovládateľným psíkom. Pokiaľ však premýšľame o závodnej kariére, mali by sme byť už vopred výbornými bežkármi, aby nás z rovnováhy nevyviedla kdejaká nerovnosť a mohli sa naplno sústrediť na prácu psíka. Pulka je náročná kategória a vyžaduje dokonalú súhru celého tandemu.

Potreby:
Pre psíka potrebujeme pohodlný pulka – postroj. Originálna pulka je dlhšia i užšia než detské boby a na spodnej časti má malé lyže. Pretože má pomerne vysokú obstarávaciu cenu (asi ako cena saní), tak si ju niektorí závodníci zhotovujú z detských bobov alebo si ju sami vyrobia z laminátu, môže byť i drevená. Vrchnú časť tvorí plastový alebo látkový (batohovina) kryt. Spôsob záprahu je veľmi starý. Psík je zapriahnutý medzi postrannými ojami, ktoré sú nad jeho hlavou spojené oblúkom. Materiál používaný na oba prvky môže byť dural, laminát, bambus a pod. Ojo musí byť tak dlhé, aby psík ani pri plnom cvale nenarážal zadnými končatinami o prednú časť pulky. Druhý koniec oja je ohybne upevnený k prednej časti pulky a odtiaľ vedie tiež ťažné lano k lyžiarovi. To je navyše nadľahčované, (aby sa nedostalo pod pulku a pod lyže bežca) “anténkou” t.j. zdvihnutou oceľovou pružinou s očkom, ktorá je na zadnej strane pulky a ďalej vedie na karabínu, zakliesnenú do opasku lyžiara alebo do obdoby horolezeckého sedadla (to je bezpečnejšie a lepšie s ním udržíme rovnováhu).
Tento spôsob záprahu nedovolí pulke, aby nabehla psíkovi na nohy alebo vybočovala z trate. Môže ju takisto sám svojim telom pri zjazdoch brzdiť.
Medzi ďalšiu výbavu patria dobré bežecké lyže správnej dĺžky, a rovnako tak ako u skijöringu si zaobstaráme lyže trebárs i staršie (vzhľadom k možnosti ich poškodenia pri tréningu), ale kvalitné. Pre tréning “na suchu” potom používame tzv. rollpulku, teda pulku s jednonápravovým podvozkom s dvoma kolieskami alebo vozík odpovedajúcej veľkosti.

Tréning:

Psík musí mať základný výcvik a dobre zvládnutú poslušnosť, rovnako tak ako u všetkých ostatných športov. Naviac musí už ovládať základné musherské povely “go”, “ho”, “gee” a “stoj.” Tie môžeme nacvičovať napríklad pri canicrosse (avšak s príslušným šprintovým postrojom, aby sa psík naučil rozlišovať spôsob záprahu, či bude len voľne na šnúre alebo obmedzený pred pulkou). Mladého psíka začíname trénovať v plnej záťaži až po ukončení telesného vývoja. Do tej doby ho navykáme na pulkový postroj a na obmedzenie pohybu pri jeho zapriahnutí medzi oje. Spočiatku je jednoduchšie trénovať s rollpulkou, teda na suchu, aby si psík zvykol na pohyb neznámeho rachotiaceho predmetu za sebou, ktorý ho neustále prenasleduje. Takto môžeme cvičiť už i odrastené šteniatko, pretože rollpulka bez záťaže kladie malý odpor. Dbáme, aby sa psík pri tréningu nezranil a nezačal sa báť.
Psíka v postroji zapriahneme pred rollpulku a spočiatku ho vedieme na vodítku tak, aby zbytočne zo strachu nezrýchľoval, netočil sa, nepreskakoval oje a nevyvliekal sa z postroja. Pokiaľ sa psík bojí, postupujeme veľmi trpezlivo a opatrne, a tiež ho výdatne pri tom povzbudzujeme. Tieto tréningové vychádzky praktikujeme tak dlho, až si psík dokonale zvykne na pohyb a reakcie vozíčku v zatáčkach, z kopca, na nerovnostiach a podobne. Potom na rollpulku upevníme záťaž a jej hmotnosť postupne podľa kondície psíka zvyšujeme. Na závodoch je povinná záťaž (hmotnosť celej pulky so záťažou, vrátane oja, oblúkov a postroja) pre fenky 15 kg a pre psíkov 20 kg. Neskôr sa sami pripriahneme za rollpulku a učíme psíka samostatnej jazde vpred, ani aby očakával, že pobežíme pred ním či na jeho úrovni. Pokiaľ spoľahlivo ovláda povel “go”, nemal by to byť problém. Za rollpulkou môžeme bežať alebo tí odvážnejší môžu ísť i na bicykli, ale iba vtedy, ak sa môžete na psíka a jeho reakcie stopercentne spoľahnúť. Takto trénujeme rôzne dĺžky tratí pre získanie kondície na zimu.
Zmenu z rollpulky na pulku idúcu po snehu dobre trénovaný psík bravúrne zvládne. Pokiaľ máme na snehu obavy, môžeme za pulkou spočiatku bežať bez lyží. Psík si musí zvyknúť na iný spôsob pohybu, než mala pulka s kolieskami. Tak ako pri skijöringu sa učíme správne voskovať a to nielen naše bežky, ale i lyžičky na pulke. Pokiaľ chceme trénovať na závody, mali by sme príležitostne trénovať i na upravovaných bežeckých tratiach, rovnako tak ako pri skijöringu. Hrozí tu menšie nebezpečenstvo úrazu pri vyšších rýchlostiach (keď je namrznutý hlboký sneh) a naviac potom tréningový čas môžete lepšie porovnávať s časmi dosahovanými závodníkmi na závodoch.

Závody sa u nás konajú pri závodoch psích záprahov pod označením kategórie “S” prípadne “P” a delia sa na ženy, mužov a tiež podľa počtu psíkov, pretože je prípustné zapriahnuť jedného, ale takisto až troch psíkov v tandeme za sebou.

zdroj: http://www.dogspsy.estranky.cz/clanky/sporty/pulka---lyziar_-boby-a-pes.html

Skijöring – lyžiar a psík

Začiatky moderného skijöringu siahajú až do ďalekej Škandinávie, odkiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril do Ameriky i západnej Európy. Avšak dávno pred jeho rozmachom používali tento neobvyklý spôsob dopravy niektoré starobylé severské kmene.

U nás sa prvé závody konali vrámci závodov so psím záprahom 16. 03. 1985 v Peci pod Sněžkou.

Pre tento šport je vhodné každé športové plemeno psíka, ktoré môžeme používať na prácu v ľahkom záprahu. Okrem severských plemien to môže byť napr. doberman, niektoré lovecké a ovčiarske plemená alebo český horský pes. Špičkoví závodníci sa väčšinou zameriavajú na športové plemená šľachtené na rýchlosť a nie veľmi osrstené – napr. aljašský husky alebo európsky saňový pes. Dôležitá je chuť bežať dopredu. Psík by mal byť sebaistý, no nesmie byť agresívny. To je dôležité najmä pre tých, ktorí by sa tomuto športu chceli venovať závodne. Príliš nesmelý psík by mohol mať strach napr. predbiehať iného psíka (hlavne sebavedomého) a zbytočne by nám tak komplikoval inak plynulú jazdu. Agresívny psík sa zasa snaží každého psíka, ktorého míňa, napadnúť. Tu si môžeme pomôcť dôslednou výchovou a výcvikom už v začiatkoch tréningu, kedy beháme so psíkom v neobvyklom prostredí. U mladého psíka by sme mali začať s plnou tréningovou záťažou až po ukončení jeho telesného vývoja. Do tej doby by psík mal ovládať len základné cviky poslušnosti a ovládateľnosti, potrebné k pohybu vo voľnej prírode.

Potreby:
Psík k tomuto športu nepotrebuje žiadne iné zvláštne vybavenie, než  pre canicross alebo bikejöring. Dôležitý je dobre padnúci postroj pre šprint alebo turistický, ten je podobný stopovaciemu postroju. Ťažné lano by malo byť odpružené asi 5 m dlhé. K psíkovi sa pripútame pomocou bedrového opasku alebo horolezeckého sedadla. To je vhodnejšie, pretože zášklby psíka nás tak ľahko nevyvedú z rovnováhy. Celú súpravu pre canicross si môžeme objednať u niektorej z firiem, ktorá vyrába potreby napr. pre saňový šport.

Musher – bežkár musí mať podstatne obsiahlejšiu výbavu. Kvalitnú pohodlnú obuv, bežky správnej veľkosti a palice. Pre začiatok je dobré kúpiť kvalitné, ale staršie vybavenia. Alebo aspoň bežky, pretože je pri tréningu so psíkom určite niekde rozlámeme.

Tréning:

Ten si musíme rozvrhnúť podľa našich schopností a možností. Základom je absolútna ovládateľnosť nášho psíka a my musíme mať výborne zvládnutú jazdu na bežkách. Jazda so psíkom sa totiž i pre kvalitného bežkára stáva veľmi nebezpečná, a preto musí spoľahlivo zvládať techniku jazdy, aby sa mohol sústrediť na tréning psíka. Než psíka zapriahneme pred bežky, mal by mať dokonalú výchovu a výcvik už za sebou. Takto trénujeme na vychádzkach a pri behu so psíkom. Pri canicrosse je psík lepšie ovládateľný a tento šport je výborná predvýchova práve pre skijöring, a často býva používaný na udržanie kondície psíka i psovoda cez letné obdobie. Spoločný beh je veľmi dôležitý k získaniu náležitej súhry oboch. Naučíme sa pri tom psíka pozorovať, odhadovať a predvídať jeho reakcie, čo všetko neskôr na bežkách mnohonásobne zúročíme. Psíka zvykáme na rôzne prostredie, druhy zvierat od veveričky cez kone až po srnky. Každý, aj sebemenší náznak loveckého pudu musíme nekompromisne tlmiť. Nesmie si všímať ani cudzích psíkov a pritom spoľahlivo ovládať povely “fuj”, “ku mne”, “stoj”, “zostaň”, “späť”, “pomaly” a musherské povely pre odbočovanie “ho” [hó] = doľava a povel “gee” [dží] = doprava. Takisto by mal dobre reagovať na povzbudzujúci povely pre zrýchlenie behu. Všetko dôsledne precvičujeme pri behu so psíkom.

V zimnom období zhodnotíme hlavne svoju kondíciu a bežkárske umenie. Samostatnou kapitolou tohoto športu a tajomne utajovanou alchýmiou je správne zvolené mazanie. Jeho správna voľba rozhoduje o výsledku. Je nutné predvídať i vývoj počasia, rovnako tak ako rôznosť povrchu, po ktorom trať povedie. Pri tréningu je vhodné voľbu vosku pre použitie na konkrétnom povrchu vyskúšať, aby sme získané poznatky využili naostro pri závodoch. Rekreačne sa tomuto športu môžeme so svojim psíkom venovať, pokiaľ sme aspoň priemerní bežkári, ale psíka musíme mať vždy absolútne ovládateľného. Pokiaľ si svojim umením nie sme istý, je bezpodmienečne nutné zapracovať najskôr na sebe a svojej kondícii. V opačnom prípade by sa mohol tento šport pre nás stať veľkým hazardom. Postupným tréningom sa môžeme vypracovať na slušnú úroveň a začať pomýšľať i na závody. Výhodu majú tí, ktorí už takmer profesionálne na bežkách jazdia alebo aspoň techniku jazdy prvotriedne zvládajú. Pokiaľ k tomu ešte majú radi psíkov, nie je problém v tejto disciplíne dosiahnuť na posty najvyššie. V takom prípade je však potrebné už i pri tréningu využívať upravované bežecké trate, aby sa podmienky čo najviac blížili situácii na závodoch. Bohužiaľ váš tréning na takejto trati nebude príliš vítaný tradičnými bežkármi, ktorým bude tŕňom v oku veľa stôp od psíka. Niektoré národné parky a chránené krajinné oblasti majú na svojom území jazdu so psím záprahom zakázanú. Pre bežkárov so psíkmi to našťastie zatiaľ neplatí. Preto môžu hojne využívať všetky dostupné trate, mali by však pri tom pamätať na slušné vychovanie, aby nedali príčinu k vyradeniu tohto športu z týchto miest.

Závody v skijöringu sa konajú pri závodoch psích záprahov, len tie najvýznamnejšie sú organizované oddelene (napr. majstrovstvá sveta a pod.). Kategórie sú rozdelené na ženy a mužov, jazdí sa s jedným alebo i dvoma psíkmi. U nás je tento šport na veľmi dobrej úrovni a máme už závodníkov, ktorí nás skvele reprezentujú vo svete.
Ale i keby zostalo len u víkendového športovania, je i v tomto prípade skijöring ideálnym vyžitím pre človeka i psíka a bude vždy krásnou jazdou zimnou prírodou, ktorá stojí za to.

zdroj: http://www.dogspsy.estranky.cz/clanky/sporty/skijoring---lyziar-a-pes.html

Domáce psie pamlsky

Chcete pre vášho psíka pripraviť niečo špeciálne, chutné a navyše aj zdravé? :)
Chystáte sa so psíkom cvičiť a chýbajú vám pamlsky?
Alebo sa vám ponuka v dostupných predajniach nepozdáva a chceli by ste ušetriť?
Stačí sa pozrieť na jeden z nasledujúcich receptov a nechať sa inšpirovať...

Ja som všetkými packami za!

Rybacie psie sušienky

Plnená "kostička"

Keksíky s mrkvou

Banánovo-ovsené sušienky

Bylinkové mňamky

Keksíky s medom

Tvarohové pochúťky

Psia mini-pizza

Polentový zázrak

Valentínske srdiečka s prekvapením

Pečienkové keksíky

Vianočné jablkové sušienky

Banánové kostičky

Mäsové kapsičky

Špenátové guľôčky

Mrkvovo-žihľavový zázrak

Hovädzie mňam

Kuracie pečienkové hami papi 2

Tekvicové sušienky

Slaninkové keksíky


Viacero nápadov nájdete aj TU :)

Žltá stužka - čo znamená?

Stretli ste sa už so psíkom, ktorý by mal na vôdzke pripnutú alebo uviazanú žltú stužku? Nemusíte sa báť, neznamená to, že je nebezpečný :) Potrebuje len viac priestoru.

Označenie žltou stužkou je už vo svete dobre známe, u nás takto označeného psíka však už tiež môžeme stretnúť. Bežne sa s ním stretávajú napríklad pracovníci útulkov, ktorí odporúčajú takto označiť psíka, ktorý sa po pobyte v útulku alebo v inom izolovanom priestore socializuje v spoločnosti.

Vo všeobecnosti by dobre socializovaný psík mal mať možnosť kontaktovať sa s druhými psíkmi. Psíci majú potrebu sa oňuchať, pozdraviť.

Slušné správanie nám ale radí spýtať sa majiteľa protiidúceho psíka na súhlas. Ak z nejakého dôvodu, potrebuje náš psík priestor, mali by sme si ho označiť žltou stužkou alebo šatkou. Je to z diaľky viditeľné znamenie - Prosíme, nepribližujte sa! Náš pes potrebuje viac priestoru.

Žltá stužka či šatka by však nemala byť používaná dlhodobo. Skôr ide o krátkodobé dôvody, ako sú: zdravotné dôvody, špeciálny výcvik alebo psychické dôvody, kam patrí aj strach psíka, zmena v živote psíka (psík je z útulku, bol týraný), nízky, či vysoký vek a podobne,

Stužka môže poslúžiť aj ľuďom, ktorí svojho psíka nezvládajú a nevedia, ako ich psík v danej situácii zareaguje.

Takéto označenie môžu využiť aj ľudia, ktorí si nedôverujú. V týchto prípadoch, by však mali majitelia psíkov popracovať na sebe alebo na výcviku psíka, lebo tým, že bránia psíkovi kontaktu kvôli vlastnému zlyhaniu, ho ochudobňujú o spoločnosť.

Kampaň Yellow dog, v preklade žltý pes, vznikla 27. júna 2012 vo Švédsku. Žltá značka má predovšetkým chrániť psíka i okolie pred konfliktnými situáciami, no cieľom je i vzdelanie verejnosti.

Videli ste už na Slovensku psíka so žltou šatkou, mašľou alebo stužkou na vôdzke postroji alebo obojku? 

Preto, ak uvidíte psíka kráčať so žltým symbolom, veľmi sa k nemu a jeho majiteľom nepribližujte. Radšej si zachovajte dostatočný odstup alebo ich nechajte prejsť v dostatočnej vzdialenosti od seba i svojich detí.

Prečo psík potrebuje viac priestoru?

Dôvodov môže byť hneď niekoľko:

• psík má zdravotné problémy
• psík prechádza určitým výcvikom a je nie je vhodné ho rozptyľovať
• psík prišiel z útulku alebo karanténnej stanice a pomaly si zvyká na nový svet, ktorý je zatiaľ pre neho neznámy a cíti sa skľúčene
• psík má z minulosti zlé skúsenosti s inými psíkmi, bojí sa ich alebo nemá rád ich prítomnosť
• psík je voči neznámym nedôverčivý, a preto sa netúži s zoznámiť s každým, kto okolo neho prejde
• psík je starý a už potrebuje svoj životný priestor

Informácia pre majiteľov psíkov so žltou značkou

Žltá značka, či už vo forme šatky, na obojku alebo postroji je iba doplnkom. V každom prípade, ak chcete svojho psíka dôkladne a viditeľne označiť, použite žltý symbol na vôdzke.

Nezabúdajte, že za svojho psa ste stále ako majiteľ zodpovedný. Nestačí psíka iba označiť a je po probléme. So psíkom pravidelne navštevujte cvičiská, pretože žltá značka je iba pomocným symbolom vo vzťahu k verejnosti. Psík môže vďaka správnemu vedeniu, tréningu i vďaka žltej značke uspieť a dosiahnuť vo výcviku i zaraďovaní sa do života pokrok.

Žltá stužka = Pozor, agresívny pes, ktorý potrebuje náhubok? – V žiadnom prípade

Psík, ktorý nosí žltú značku potrebuje okolo seba len viac priestoru. Nejde o identifikáciu agresívnych psíkov, ktorí potrebujú náhubok. Žltou stužkou sa totiž značia aj psíky, ktoré sú v špeciálnom tréningu a ľudia takýto prebiehajúci výcvik nerešpektujú.

Samozrejme, mašličku nosia aj psíky, ktoré pociťujú strach alebo trpia zdravotnými ťažkosťami. Ak má totiž psík bolesti alebo strach, môže aj z týchto dôvodov nechtiac ublížiť sebe alebo svojmu okoliu.

Cieľom kampane je práve prevencia voči nepríjemným situáciám, ku ktorým denno-denne dochádza. Žlté symboly by sa mali dostať do povedomia verejnosti a aj deti by sa pomocou nich naučili, že nie každý psík túži po pohladení a pozornosti.

Takže keď nabudúce uvidíte psíka so žltým symbolom, doprajte mu viac priestoru a radšej ho iba z diaľky pozorujte. Tí, ktorí vlastnia práve bojazlivé, nedôverčivé psíky alebo psíky v tréningu určite ocenia vašu pomoc i rešpekt.

zdroj: 
http://www.psisvet.sk/index.php/o-psoch/starostlivost/260-kampan-zlty-pes-alebo-pes-ktory-potrebuje-priestor
http://www.aktuality.sk/clanok/270973/zlta-stuzka-na-vodzke-psa-mali-by-sme-vediet-co-to-znamena/

Dehydratácia u psíka

Veľa majiteľov psov necháva vodu pre svojich psíkov po celý čas k dispozícii mysliac si, že psík bude piť tak veľa alebo tak málo ako potrebuje. Ale koľko vody psík v skutočnosti potrebuje? Nedostatok vody spôsobí psíkovi dehydratáciu, no na druhej strane prílišné pitie tiež neznačí nič dobré...

Ak psík málo pije, poprípade ak má zdravotné problémy typu vracanie/hnačky, je to rozhodne dôvod na návštevu lekára. Dehydratácia je totiž nedostatok tekutín v tele, ktorá môže spôsobiť vážne zdravotné problémy tak u ľudí ako aj u zvierat. Nastáva keď sa množstvo tekutín v tele zníži pod normu. Telo psíka obsahuje 70% tekutín a je súčasťou všetkých procesov vrátanie krvného obehu, trávenia či vyprázdňovania. 

Nemali by sme zabúdať na to, že psíky sa nepotia ako ľudia, ich telo je pokryté srsťou a nemajú potné žľazy. Trpia horúčavou viac ako my a ochladzujú sa pomocou zrýchleného dýchania. V prípade, že prísun tepla prevyšuje schopnosť tela teplo odvádzať, dochádza k prehriatiu. Vysoké teploty spúšťajú chemické reakcie, ktoré vedú k dehydratácii organizmu. Krv sa zahusťuje a okrem toho, že dochádza k rozkladu telesných buniek, hustá krv spôsobuje zrážanie krvi a ovplyvňuje správne fungovanie srdca. Ako prvé sú zasiahnuté bunky pečene, mozgu a črevné bunky.

Normálna teplota u psíka je približne 38,3˚C, pri telesnej teplote nad 41˚C už môže dôjsť k nebezpečenstvu poškodenia mozgu, zlyhaniu životne dôležitých orgánov a dokonca až k smrti. Aby ste predišli prehriatiu psieho organizmu, nezabúdajte psíkovi zabezpečiť pravidelný pitný režim. Pokiaľ sa v priebehu leta vyberiete na turistiku alebo dlhšiu prechádzku, kde nebude v blízkosti potok alebo jazero, nezabudnite si do batohu pribaliť fľašu nielen pre seba, ale aj svojho štvornohého kamaráta.

Koľko by mal teda psík piť? 

Psík potrebuje zhruba 60 ml vody na 1kg telesnej hmotnosti. Čiže ak máme 20kg psíka potrebuje denne zhruba 1,2 l vody.

K prvotným príznakom patrí:

•  letargia, dezorientácia, apatia
• sucho v papuľke – ak sú ďasná psíka mokré, klzké - sú zdravé. Lepkavé ďasná naznačujú dehydratáciu.  
• nechuť do jedla, úbytok hmotnosti
• hnačka
• zvracanie
• vpadnuté oči
• v závažných prípadoch horúčka
• slabý pulz, resp. zvýšená srdcová frekvencia 
• depresia

Čo robiť pri slabej dehydratácii?

•    premiestnite psíka zo slnka do miesta v tieni

•    poskytnite mu vodu a ak odmieta piť, použite striekačku

•    okolie pyskov a papule pretrite kockou ľadu

•    vodu ochuťte netukovým neslaným hovädzím alebo kuracím vývarom

- pokiaľ po hodine zbadáte zlepšenie, psík je na správnej ceste

- pokiaľ sa však nič nezmenilo a pridružili sa ďalšie príznaky, môže ísť už o ťažkú dehydratáciu. Vtedy neváhajte a okamžite vyhľadajte veterinárnu pomoc. V takom prípade už ide o život!

Nedostatok tekutín

Strata tekutín a s tým spojený ich nedostatok môžu spôsobiť prehriatie organizmu či zvracanie. Tento stav je veľmi nebezpečný najmä u šteniatok. Ak psík nezvykne primerane piť, môže to viesť k ľadvinovým kameňom, zlyhaniu orgánov alebo dokonca k smrti. Príliš nízky príjem tekutín môže indikovať Parvo, Leptospirosis alebo Pancreatitis. 

Ako zistiť či je psík vážne dehydrovaný?

Dehydratácia môže indikovať vážne problémy. Ak máte podozrenie, že váš psík je dehydrovaný, vezmite ho okamžite k veterinárovi. Zistíte to tak, že psíka jemne uchopíte za kožu medzi lopatkami, nadvihnete a uvoľníte. Ak psík nie je veľmi obézny alebo extrémne chudý, mala by sa vrátiť v priebehu 1-2 sekúnd do pôvodnej polohy. Ak sa nevráti, ale vytvorí „striešku“ alebo sa vracia pomaly, psík je evidentne dehydrovaný a v ohrození. Pri druhom teste zdvihnite psíkovi horný pysk. V normálnom prípade by mali byť ďasná a jazyk ružové. Ak ukazovákom jemne vyviniete tlak na ďasno, zbelie, no po 2 sekundách by malo mať opäť pôvodnú farbu. Ak sa tak nestane, psík je vo vážnom nebezpečenstve a treba okamžite navštíviť veterinára. Častokrát však sú príznaky dosť skryté a odhaliť a vyliečiť ich môže naozaj len odborník.

Psíky ohrozené dehydratáciou sú tie, ktoré trpia nejakou chorobou ako napríklad problémami s obličkami, rakovinou alebo rôznymi infekciami. Staršie psíky alebo kotné sučky, či psy diabetici sú náchylnejší na dehydratáciu.

Ako sa lieči dehydratácia psíka? 

Veterinár zavedie psíkovi podkožne alebo intravenózne tekutiny a skúma ďalej príčinu tohto stavu.

Ako predchádzať dehydratácii?

Ak Váš psík nepije primerane treba ho k pitiu motivovať:

• Zabezpečte psíkovi vždy čistú vodu a vymieňajte ju často, aby bola čerstvá. Taktiež nezabúdajte umývať misku na vodu každý deň, aby ste predišli infikovaniu psíka baktériami.
• Kúpte psíkovi misku, ktorú nemôže ľahko prevrhnúť.
• Ak cestujete, dbajte rovnako na pitný režim psíka.
• Ak zistíte, že váš psík nepije toľko tekutín ako obyčajne, v prvom rade skontrolujte či nemá cudzí predmet v papuľke, ktorý mu bráni v normálnom fungovaní.
• Vyhýbajte sa pitiu vody z mlák, aby ste predišli infekciám.
• Kedykoľvek sa ide váš psík napiť, pochváľte ho a dajte mu odmenu.
• Dajte vodu blízko jeho pelechu, blízko jeho jedla, kdekoľvek kde sa zvyčajne vyskytuje.
• Existuje niekoľko príchutí ako kuracia, slaninová a hovädzia, ktorú môžete pridať do vody, aby bola viac lákavá.
• Zmena na vývar: ak váš psík odmieta piť vodu, dajte mu kurací alebo hovädzí vývar a postupne pridávajte vodu.

Niektorí z vás majú doma bazén s prístupom aj pre psíka. Umožnite mu, aby sa aj on v lete schladil. Ak však máte:

•    vodu s obsahom chlóru, pamätajte, že psíky takú vodu piť nebudú a nezabudnite preto na misku s vodou

•    bazén so slanou vodou je určite príjemným ľudským spestrením, ale tento typ vody nie je vhodný na pitie, pripravte mu preto misku s čerstvou vodou

•    rebrík do bazénu, zabráňte psíkovi skákať do bazéna - hrozí nebezpečenstvo vysilenia a utopenia

Neponechajte kontrolu nad pitným režimom iba na vašom psíkovi. Kontrolujte, či pije a v pravidelných intervaloch mu meňte vodu za čerstvú. Pri vysokých horúčavách môžete do jedla pridať trochu vody – uistíte sa tak, že túto určite vypije. 

Príliš veľký príjem tekutín

Ani nadmerné pitie nie je prejavom zdravia Vášho miláčika.  Ak psík pije príliš veľa vody, môže to spôsobiť nadýmanie, nerovnováhu elektrolytov a Hypoanatrémiu. Rovnako to môže naznačovať na infekciu močového mechúra, inú infekciu alebo cukrovku. Ak ste si všimli niektorý z týchto stavov, nechajte vášho psíka skontrolovať u veterinára. 

Príznaky nadmerného pitia tekutín:

• Zvracanie

• Zmätenosť

• Letargia 

Riešenie?

• Nechajte ich piť: z odmernej fľaše, ktorá sa napríklad používa pre kone, môže limitovať koľko vody psík vypije. Tak isto môžete ľahko sledovať množstvo vody, ktoré váš kamarát vypije.
• Voľné pitie: stále môžete nechať vodu v miske, ale musíte mu dávať prídel počas dňa. Znamená to niekoľko naplnení a niekto musí byť doma!
• Automatický dávkovač: problém s automatickými dávkovačmi vody je, že sa naplnia kedykoľvek voda klesne takže nemôžete kontrolovať množstvo. Jedna z možností je použiť automatický podávač, ktorý otvorí samostatné časti v určitých časoch

Charlie s paničkou si vždy dávajú pozor na dehydratáciu - najmä v letných horúčavách a pitný režim im nie je ľahostajný! :) 

Sledovanie príjmu vody môže zlepšiť zdravie vášho psíka, predísť chorobám a zabezpečiť správnu hydratáciu. 

zdroj: http://zvery.rodinka.sk/index.php?id=894
         https://dogportal.sk/04/kolko-by-mal-pes-za-den-vypit-vody/

Nosenie záťaže

K noseniu bremena (dog-packingu) používali svojich psov už odpradávna niektoré indiánske a severské kmene. Pri zdolávaní náročných terénov boli psy, i keď mali náklad, predsa len podstatne pohyblivejší, menej nároční a vzhľadom ku svojej veľkosti i viac uniesli, než napríklad kone. Neskôr tento spôsob „presunu“ materiálu prevzali prospektori, lovci kožušín, trapperi a rôzni dobrodruhovia či cestovatelia. Tí, ktorí sa pohybovali prevážne v horách, prípadne chceli využiť vlastných psov i pre inú činnosť než je lov, záprah a stráženie. Alebo bol pre nich kôň príliš nákladný a náročný. U nás je nosenie bremena aktivitou, ktorá doplňuje turistické športy. Psík s batohom nás môže sprevádzať na potulkách prírodou, ale môže nám tiež nosiť nákupy z obchodu...

Ako to vlastne vyzerá?

Psík svoj náklad nesie v postranných batôžkoch, ktoré sú veľmi podobné cyklobatohom. V hornej časti sú spojené popruhmi alebo pruhom pevnej látky (napr. celtovina) s vetracími otvormi. Na hornom pruhu niekedy bývajú remene k upevneniu napr. deky, spacieho vaku alebo prebytočného zvršku psovoda. Spodné časti batohov sú spojené brušným popruhom s prackou. Oba batôžky sú pre lepšie upevnenie spojené hrudným popruhom. Veľkosť by sme mali zvoliť podľa plemena psíka. Psie batohy kúpime u takmer každej firmy, ktorá vyrába špeciálne potreby pre psíkov. Šijú sa väčšinou v univerzálnej veľkosti.

Využívať k noseniu bremena môžeme každého väčšieho (výška v kohútiku aspoň 50 cm), ale hlavne zdravého a dospelého psíka. Vzhľadom k zaťaženiu kostry, musí mať psík ukončený fyzický vývoj (najskôr 1,5 ročný). Záťaž má rozloženú v oblasti za kohútikom a na lopatkách.

Tréning:
Psík by mal mať aspoň základný výcvik poslušnosti, t.j. chôdza na vodítku, povely – „ku mne“, „k nohe“, „zostaň“, „čakaj“. Najskôr nacvičujeme nosenie batohov bez záťaže. Psíkovi nasadíme batôžky (pri tom ho ukľudňujeme a chválime) a pripneme ho na vodítko. Temperamentným jedincom ich nasadíme po výdatnej prechádzke. Nesmieme mu dovoliť, aby sa s batohom váľal alebo sa ho snažil iným spôsobom zbaviť. Dobre sa odreaguje, keď ho vezmeme na kratšiu prechádzku do známeho prostredia. Pokiaľ sa chová kľudne a batohov si nevšíma, chválime ho.
Nosenie záťaže v batohoch začneme cvičiť, až si psík na prázdny dobre zvykne. Zo začiatku je vhodné dávať do batohu len mäkké veci. Psík si totiž musí zvyknúť, že je o niečo širší. Často nevedomky zaprie o každý predmet alebo i strom, ktorý je pri ceste. Najbližšie sú naše nohy, preto psíka vedieme vždy na krátkom vodítku pred nami. Takisto by sme mali psíka naučiť prekonávať s batohmi rôzne prekážky a začíname samozrejme od tých nízkych (spadnuté stromy, rôzne priekopy alebo tiež i schody).

Pri prechode na skutočnú záťaž by sme si mali pamätať aspoň týchto pár zásad:

• Batoh by mal byť vždy vyvážený a musí psíkovi dobre „sedieť“. Nemali by sme do neho dávať ostré, rozbitné alebo cenné veci (fotoaparát, doklady apod.). Každú pre psíka lákavú potravinu by sme mali uložiť do uzatvárateľných sáčkov. Hlavne u krátkosrstých a hladkosrstých psíkov musíme dôkladne dbať na to, aby ich obsah batohu (fľašky, konzervy a pod.) nikde netlačil. Nezabúdajme, že pri rýchlejšom pohybe sa môže záťaž v batohu rôzne premiestňovať. Doporučená záťaž je 1/3 hmotnosti nášho psíka. Dobre trénovaným psíkom nerobí problém ani väčšia záťaž (môže to byť až 1/2 hmotnosti psa). Nedoporučuje sa však dlhodobo psíka preťažovať, i keď vieme, že je vo výbornej kondícii.

• Ani zacvičené psíky by sme s batohmi nemali púšťať na voľno. Nosenie batohov je predsa „práca“, ale pri povele „voľno“ má psík potrebu sa prebehnúť a náruživí lovci by nám i s batohmi mohli niekde zmiznúť za zverou alebo milovníci vody v najbližšom potoku (toto nebezpečenstvo hrozí hlavne pri teplom počasí). Kľudného a dobre ovládateľného psíka môžeme pustiť i s nákladom na voľnejšom priestranstve, kde sa nemôže zachytávať za kríky či stromy. Nie každý psík sa však naučí prekážky obchádzať a obsah batoha už by potom nemusel mať zodpovedajúcu konzistenciu :D

• So záťažou potom psíka trénujeme na určené vzdialenosti. Začíname krátkymi vychádzkami do okolia a postupne ho berieme i na ďalšie výpravy v rôznom tempe. Psíkovia majú väčšinou spočiatku potrebu ísť s batohmi veľmi rýchlo, ale časom si na určené tempo zvyknú. Opatrní by sme mali byť, keď je teplejšie počasie. Hrozí tu nebezpečenstvo prehriatia jeho organizmu, preto nezabudnime na vodu i pre psíka, zmiernime tempo a zvolíme radšej cestu, ktorá vedie v tieni.

Nosenie batohov musíme psíka naučiť postupne, tak ako pri každom inom výcviku byť dôsledný a často ho chváliť. Jedine tak získame pracovitého pomocníka k vychádzkam do prírody alebo i na extrémne závody. :)

zdroj: http://pes.eu.sk/dog-packing-%E2%80%93-nosenie-zataze/

Charlie a orgován

Tak to som ja. Prinútila ma pózovať pred orgovánom.

Dal som jej teda 3 sekundy na tých "vraj iba" 5 záberov... Aj tak si myslím, že som až veľmi veľkorysý ;)

Napokon mi to celkom aj vyhovovalo, keďže mám naozaj málo vážnych fotiek.  

A hneď, ako som chcel ukončiť tie trápne zábery pred takým nehorázne romantickým kríkom, prikvitla s podplácaním.  

 Som chlap, mohla vybrať radšej niečo drsné. Toto bolo vyslovene trápne, ale čo by som pre ňu neurobil... 

Ja som navrhoval jedličku... Ale vraj tá tak pekne nekvitne.

Ale odmietnuť hami-hami, to by mi ani nenapadlo 

Nech ma len pekne vykŕmi! 

Vždy som chcel ísť za prasiatko... 

Musel som však súhlasiť s orgovánom v pozadí... 

A že ja neviem robiť kompromisy... 

Weight pulling – ťahanie ťažkých bremien

Psy boli k ťahaniu používané oddávna. Na myšlienku súťaženia prišli zlatokopovia a iní prisťahovalci na ďalekom severe. Uzatvárali medzi sebou vysoké stávky o najsilnejšieho psa. Ten musel odtrhnúť primrznuté sane s nákladom a odtiahnuť ich na určenú vzdialenosť. Okrem psích závodov so psím záprahom to bola jedna z najsledovanejších zábav týchto dobrodruhov. Veľmi pútavo ich opisuje vo svojej knihe známy spisovateľ Jack London.

Ako športová disciplína sa pulling začal najskôr presadzovať hlavne v Kanade a USA. V roku 1984 bola v Severnej Amerike založená organizácia International Weight Pull Association, ktorá stanovila pravidlá a podmienky pre súťaže v tejto disciplíne. Súťaže sa na severe Ameriky však konajú viac než 70 rokov. Tešia sa tu veľkej popularite. Je to napínavé súťaženie podporené i možnosťou peňažných stávok.

V Československu sa prvé závody konali po roku 1990. V začiatkoch bol tento šport využívaný väčšinou len ako doplnkový pre musherov (závodníkov so psím záprahom). Po čase si získal mnoho priaznivcov hlavne u majiteľov, ktorí chceli závodiť a pri tom nemali záujem venovať sa rychlostným športom s viacerými psami. V dnešnej dobe sa na súťažiach v pullingu stretávajú takmer len samí špecialisti na tento šport.

Aký psík je vhodný?

Pullingu se môžeme venovať takmer s každým atleticky stavaným a primerane osvaleným psíkom. Minimálna doporučená výška v kohútiku je tak 50 cm. Teda okrem severských plemien (aljašský malamut, sibírsky hasky, samojed, grónsky pes) to môžu byť plemená ovčiarske, pastierske, dogovité a niektorí teriéri (stafordšírsky bulteriér, pitbulteriér). Nevhodné sú plemená s jemnou konštitúciou. Dôležitý je ukončený telesný vývoj psíka. Preto by sme mali trénovať s plnou záťažou najskôr po dovŕšení 18 mesiacov veku psíka. Záleží na jednotlivých plemenách. Vzhľadom k tomu, že psík bude ťahať ťažký náklad, musíme predpokladať zmenu vo vzhľade jeho postavy. Niektorým psíkom je dokonca ťah ľahkej záťaže doporučovaný. Psík si tréningom môže zlepšiť uhol zadných končatín, rozšíri sa mu hrudník, ale potom sa tiež môže stať, že by mohol mať postoj hrudných končatín príliš široký. Rozhodujú najmä vrodené dispozície v exteriéri psíka. Psík ťahá na súťažiach len zo svojej vôle a „pre svojho pána“. Môže byť nadšene povzbudzovaný len slovnými povelmi, prípadne takisto lákaním na maškrty. Preto je priateľský vzťah medzi majiteľom a psíkom veľmi dôležitý. Psík musí mať v krvi tiež aspoň trošku súťaživosti podporenej ctižiadostivosťou (tú si veľmi rýchle vypestujú hlavne úspešní psíci).

Psovod nemusí disponovať žiadnou zvláštnou fyzickou kondíciou, musí však byť pre psíka dobrou psychickou oporou, dokázať ho motivovať a náležite povzbudiť. A to nielen pri tréningu, ale hlavne na závodoch.

Pomôcky:

Dôležitý je dobre padnúci postroj, priamo určený na prácu v ťažkom záprahu. Nevhodné sú druhy s tzv. „voľným chrbátom“ na šprintový tréning v záprahu. Ťažné lano nesmie pružiť. Jeho dĺžka musí byť najmenej 2 metre. Záťaž pre ľahký tréning – pneumatika z osobného auta (typ primeraný veľkosti psíka), zväzok silných reťazí alebo malé brvno. Pre tréning ťažkej záťaže môžeme využiť plne obsadenú tréningovú káru určenú pre psíkov záprahu, rôzne druhy naložených štvorkolesových prepravných vozíkov alebo i vyradeného Trabanta. Pre zimný tréning sú ideálne pevné nákladné sane. Je možné použiť i sane pôvodne určené za malého koníka.

Výcvik:

Začíname navykaním psíka na postroj, a to už od 6. mesiaca. Než dokonale fyzicky dospeje, budeme ho učiť ľahkému záprahu. Môžeme s ním v behu trénovať krátke úseky (ako pri canicrosse), aby sa psík naučil na povel ťahať. Do doby plnej záťaže takisto psíka plne socializujeme medzi inými psíkmi a ľuďmi a venujeme sa s ním aspoň základnému výcviku poslušnosti (“ku mne”, “sadni”, “ľahni”, “zostaň”, “stoj” a pod.). V ďalšej fáze potom psíka cvičíme na ťah ľahkej záťaže na dlhšie vzdialenosti. Je to nutné pre jeho vytrvalosť a kondíciu. Spočiatku stačí len 500 metrov a podľa toho, ako sa zlepšuje jeho kondícia, zväčšujeme vzdialenosť na niekoľko kilometrov. Ťahaný predmet musí byť za psíkom zapriahnutý minimálne v dvojmetrovej vzdialenosti, aby ho nemohol zraniť. Psík si musí totiž väčšinou zvyknúť, že sa za ním “šinie” nejaký predmet. Nesmie sa ho báť, a preto mu ani nesmie nadísť na zadné nohy.

Psíka v postroji pripneme na dlhšie vodítko a zapriahneme k záťaži. Potom ho v podrepe, vzdialený od neho asi 3 metre, voláme k sebe. Pokiaľ pozná povel napríklad “go”, “ideme” a podobne, môžeme stáť až za záťažou a popoháňame ho týmito povelmi vpred. Môžeme ísť tiež vedľa neho a poháňať ho rovnakým spôsobom. Podľa veľkosti a mohutnosti psíka musíme dôkladne zvoliť záťaž. Každý druh kladie iný odpor. Psík si musí byť spočiatku istý, že záťaž utiahne. Akonáhle psík “zaberie” a vyrazí, či už k nám alebo vedľa nás, výdatne ho chválime a povzbudzujeme. Pokiaľ sa psík snaží, ale vyskakuje do výšky a nedarí sa mu záťaž odtrhnúť, zvolili sme ju príliš veľkú. Preto ju dáme menšiu a vyskakovanie, vyvliekanie z postroja, ťah do strany a ďalšie nežiaduce prejavy, pri ktorých psík iba stráca energiu, tlmíme. Psíkovi dáme povel “nesmieš” a odvedieme ho pred záťaž do správnej pozície tak, aby bolo ťažné lano opäť napnuté. Pokračujeme povelom stoj, a až pes kľudne stojí, pochválime ho a pokus o zdolanie záťaže opakujeme. Niekedy, ale naozaj len niekedy, môžeme psíkovi v začiatkoch výcviku pomôcť vodítkom alebo lanom, ktoré upevníme na záťaž a akonáhle sa snaží, nenápadne mu pomôžeme.

Ak psíka voláme, a on vôbec nechápe, čo po ňom žiadame alebo sa mu zdá pripevnenie k záťaži obmedzujúce, jemne ho za vodítko priťahujeme k sebe, privolávame a zároveň pri sebamenšej snahe ťahať ho chválime a povzbudzujeme. V tomto prípade musíme pre začiatok použiť čo najmenšiu záťaž, aby psík pochopil, že s ňou ide pohnúť. Ako odmenu dávame psíkovi maškrty alebo ho len povzbudzujeme. Iné spôsoby lákania či odmeňovania nepoužívame. Komplikovalo by nám to prácu pri súťažiach, kde sú ostatné spôsoby zakázané. Takto cvičíme, pokiaľ nám to čas dovolí, každý deň. Spočiatku trénujeme len niekoľko desiatok metrov a potom, až uvidíme na psíkovi, že má chuť bežať so záťažou ďalej, začneme tréning predlžovať. Vhodné sú kľudné a bezpečné miesta – napr. poľné alebo lesné cesty. Na vychádzkach ho vodíme na dlhšom vodítku alebo môže ísť na voľno (záleží na ovládateľnosti psíka a náročnosti terénu). Pokiaľ sa nám zdá, že psík už beží so záťažou veľmi ľahko, môžeme ju postupne začať zvyšovať.

Práca s vyššou záťažou:

Ak pozná psík prácu v záprahu, pri bicykli a pod., necháme ho ťahať bicykel alebo tréningovú káru a pomáhame mu len keď vidíme, že by ju pri zastavení alebo napr. rozjazde do kopca neutiahol. Neskôr si vyberieme rovný terén (najlepšie asfaltovú cestu) a pokračujeme v nácviku privolávania. Je to jednoduchšia metóda než psíka so záťažou povzbudzovať do ťahu za bremenom. Pomocník stojí na káre a psovod ťahúňa z 3 metrov privoláva. Pri úspešnom zdolaní tejto vzdialenosti ju predĺžime asi na 5 metrov a postupne zvyšujeme až na 10 m, čo je maximálna vzdialenosť používaná na závodoch. Záťaž takisto postupne zvyšujeme, ale pri každom náznaku preťaženia ju musíme opäť znížiť. Najlepšie je psíka trénovať na obdobnom vozíku, ktorý sa používa na závodoch. V zime použijeme namiesto vozíku sane. Trénujeme na rovnom, hladkom, ale nie zľadovatelom povrchu. Tréning so záťažou vedie psíka k nájdeniu vlastného postoja a štýlu, ktoré potom zúročí na závodoch. Psík nám musí veriť, že ide záťaž utiahnuť, inak ho veľmi rýchlo naučíme prehrávať. Preto i na závodoch, keď prekročí časový limit, mu pomocník (na požiadanie) dotlačí vozík do cieľa.

Závody:

 Na súťažiach si môžeme najlepšie preveriť, ako dobre sme trénovali a porovnať tak silu nášho psíka s inými ťahúňmi. K dispozícii tam väčšinou pred závodom býva štandardný vozík, a tak si náš nováčik môže vyskúšať i jeho ťahanie bez záťaže.

Závodná sezóna v našich končinách začína v januári a končí v septembri. Súťaže sa konajú na dvoch typoch dráh, záleží na ročnom období. Na pevnom povrchu – tráva alebo asfalt alebo na snehu (tie sú zatiaľ skôr výnimkou). Pokiaľ sa závody konajú napr. v hale, mala by byť na zemi položená špeciálna krytina. Na tráve sa používajú vozíky ťahané po koľajniciach, na asfalte potom s pevnými nebo bantamovými kolesami. Oba tipy bývajú väčšinou s pevnou nápravou a s kolesami, ktoré sa musia ľahko otáčať. Trasa, po ktorej vozík jazdí, by mala byť nezvlnená a vodorovná, pretože však takéto miesto bývajú vzácne, je ľahšie používať vozík ťahaný po koľajniciach. Záťažou môžu byť napr. betónové dlaždice, drevené brvná alebo i vrecia so psím krmivom.

Súťaže sa môžu zúčastniť všetky plemená psíkov vhodné k ťahu, a to i bez preukazu pôvodu. Vekové obmedzenie – psíci do 1 roku a starší než 12 rokov nemôžu štartovať. Kategórie sú rozdelené na psy alebo feny podľa hmotnosti:

psy – do 28 kg, od 28 do 40 kg (vrátane), nad 40 kg

feny – do 23 kg, od 23 do 31 kg, nad 31 kg

Na každom závode je veterinárny dozor, ktorý dohliada na zdravotný stav a spôsobilosť psíkov (únava, choroba, kotnosť) pred závodom i behom neho. Rozhodca je oprávnený potom psíka zo závodu vylúčiť. Okrem iného môže diskvalifikovať psovoda pre hrubé zaobchádzanie so psíkom!

Priebeh súťaže:

Na každé kolo je vyhlasovaná určitá záťaž. Základnou záťažou býva väčšinou 300 kg. S každým kolom sa záťaž zvyšuje približne o 30 – 60 kg. Každý psík má max. 8 pokusov + 1 opravný. Záleží len na nás, v ktorom kole nastúpime. U psíkov začiatočníkov je vhodné nastúpiť hneď do prvého kola. S nižšou záťažou si menej skúsený psík ľahšie zvykne na povrch, po ktorom vozík potiahne alebo i na rušné prostredie okolo. Diváci sú samozrejme oddelení bariérou, ale ich nadšený potlesk môže psíka prinajmenšom prekvapiť.

Potom už len záleží na taktike psovoda. Niektorých ostrieľaných psích borcov, hlavne z tých vyšších váhových kategórií, zo začiatku ani u vozíku neuvidíme. Ich psovodi – handleri väčšinou čakajú na tú správnu váhu a zbytočne psíka neunavujú. Niekedy však prehnaná taktika môže viesť ku zbytočnému ukončeniu súťaže.

Pokiaľ sme sa rozhodli pre vyhlásenú záťaž, psíka v postroji (psík nesmie ťahať na obojku) privedieme k vozíku. Za lano, ktoré je na ňom upevnené, ho zapriahneme. V okamihu, kedy sme od psíka vzdialený asi na dĺžku paže, nám rozhodca oznámi, že začína bežať čas. Podľa tréningu sa musíme vopred rozhodnúť, či psíka budeme popoháňať vedľa vozíka, za štartovou alebo za cieľovou čiarou. Preto ho po zapriahnutí kľudne postavíme do správnej polohy pred vozík, dáme mu povel “stoj” alebo “zostaň” a rýchle sa premiestnime, napr. za cieľovú čiaru. Odtiaľ psíka voláme a povzbudzujeme, až sa dostane za nami do cieľa (časový limit je 90 sek.). Pri zamotaní psíka je povolené ho rozmotať, ale potom sa ihneď musíme vrátiť za cieľovú čiaru – stále beží čas. Ten sa zastavuje až vozík prejde cieľom alebo keď vyprší určený limit – teda 90 sek. Pokiaľ nastane porucha technického typu – praskne postroj, lano a pod. – môžeme pokus opakovať. Psíka ani vozíka sa nesmie nikto dotýkať. V cieli psíka pochválime a odmeníme nejakou dobrotou. Potom ho odvedieme na kľudné miesto, najlepšie do tieňa, prípadne mu dáme trochu napiť. Pri veľkom teple niektorí psíci ocenia i osviežujúcu sprchu.

Potom si rozmyslíme, na akú ďalšiu váhu nastúpime. Nemali by sme takisto zabudnúť sledovať súperov v našej kategórii, aby sme zvolili správnu taktiku.

Ak sa psík v danom limite so svojou záťažou nedostane do cieľa ani pri opravnom pokuse, z “výchovných” dôvodov požiadame pomocníka, ktorý je za vozíkom, aby už mimo súťaž psíkovi náklad dotlačil do cieľa. I keď sme možno sklamaní, pokiaľ sa však psík aspoň trochu snažil, musíme ho tiež pochváliť. V danej kategórii potom vyhráva psík, ktorý utiahne najväčšiu záťaž. V prípade rovnakej záťaže rozhoduje čas, za ktorý psík dotiahol vozík do cieľa.

Kto aspoň jedenkrát videl súťaž v ťahu bremena, určite všetkým potvrdí, aká je to napínavá, ale niekedy i veľmi zábavná šou. To keď sa psík chvíľu usilovne snaží odtrhnúť vozík a potom si v charakteristickom postoji priamo pred vozíkom “odľahčí” svoju záťaž. Alebo keď už zďaleka počujete rev podobajúci sa levovi a nie psíkovi. Keď prídete bližšie, vidíte, že na základnú záťaž stojí psík ako hora a snaží sa všetkým vytrúbiť, že si ho jeho pán dovolil zapriahnuť. Ten medzitým v cieli mohutným povzbudzovaním stratil hlasivky a už len chrapčí. Potom niet pochýb, kto je tu týraný :D

zdroj: http://pes.eu.sk/weight-pulling-%E2%80%93-tahanie-tazkych-bremien/