Weight pulling – ťahanie ťažkých bremien

Psy boli k ťahaniu používané oddávna. Na myšlienku súťaženia prišli zlatokopovia a iní prisťahovalci na ďalekom severe. Uzatvárali medzi sebou vysoké stávky o najsilnejšieho psa. Ten musel odtrhnúť primrznuté sane s nákladom a odtiahnuť ich na určenú vzdialenosť. Okrem psích závodov so psím záprahom to bola jedna z najsledovanejších zábav týchto dobrodruhov. Veľmi pútavo ich opisuje vo svojej knihe známy spisovateľ Jack London.

Ako športová disciplína sa pulling začal najskôr presadzovať hlavne v Kanade a USA. V roku 1984 bola v Severnej Amerike založená organizácia International Weight Pull Association, ktorá stanovila pravidlá a podmienky pre súťaže v tejto disciplíne. Súťaže sa na severe Ameriky však konajú viac než 70 rokov. Tešia sa tu veľkej popularite. Je to napínavé súťaženie podporené i možnosťou peňažných stávok.

V Československu sa prvé závody konali po roku 1990. V začiatkoch bol tento šport využívaný väčšinou len ako doplnkový pre musherov (závodníkov so psím záprahom). Po čase si získal mnoho priaznivcov hlavne u majiteľov, ktorí chceli závodiť a pri tom nemali záujem venovať sa rychlostným športom s viacerými psami. V dnešnej dobe sa na súťažiach v pullingu stretávajú takmer len samí špecialisti na tento šport.

Aký psík je vhodný?

Pullingu se môžeme venovať takmer s každým atleticky stavaným a primerane osvaleným psíkom. Minimálna doporučená výška v kohútiku je tak 50 cm. Teda okrem severských plemien (aljašský malamut, sibírsky hasky, samojed, grónsky pes) to môžu byť plemená ovčiarske, pastierske, dogovité a niektorí teriéri (stafordšírsky bulteriér, pitbulteriér). Nevhodné sú plemená s jemnou konštitúciou. Dôležitý je ukončený telesný vývoj psíka. Preto by sme mali trénovať s plnou záťažou najskôr po dovŕšení 18 mesiacov veku psíka. Záleží na jednotlivých plemenách. Vzhľadom k tomu, že psík bude ťahať ťažký náklad, musíme predpokladať zmenu vo vzhľade jeho postavy. Niektorým psíkom je dokonca ťah ľahkej záťaže doporučovaný. Psík si tréningom môže zlepšiť uhol zadných končatín, rozšíri sa mu hrudník, ale potom sa tiež môže stať, že by mohol mať postoj hrudných končatín príliš široký. Rozhodujú najmä vrodené dispozície v exteriéri psíka. Psík ťahá na súťažiach len zo svojej vôle a „pre svojho pána“. Môže byť nadšene povzbudzovaný len slovnými povelmi, prípadne takisto lákaním na maškrty. Preto je priateľský vzťah medzi majiteľom a psíkom veľmi dôležitý. Psík musí mať v krvi tiež aspoň trošku súťaživosti podporenej ctižiadostivosťou (tú si veľmi rýchle vypestujú hlavne úspešní psíci).

Psovod nemusí disponovať žiadnou zvláštnou fyzickou kondíciou, musí však byť pre psíka dobrou psychickou oporou, dokázať ho motivovať a náležite povzbudiť. A to nielen pri tréningu, ale hlavne na závodoch.

Pomôcky:

Dôležitý je dobre padnúci postroj, priamo určený na prácu v ťažkom záprahu. Nevhodné sú druhy s tzv. „voľným chrbátom“ na šprintový tréning v záprahu. Ťažné lano nesmie pružiť. Jeho dĺžka musí byť najmenej 2 metre. Záťaž pre ľahký tréning – pneumatika z osobného auta (typ primeraný veľkosti psíka), zväzok silných reťazí alebo malé brvno. Pre tréning ťažkej záťaže môžeme využiť plne obsadenú tréningovú káru určenú pre psíkov záprahu, rôzne druhy naložených štvorkolesových prepravných vozíkov alebo i vyradeného Trabanta. Pre zimný tréning sú ideálne pevné nákladné sane. Je možné použiť i sane pôvodne určené za malého koníka.

Výcvik:

Začíname navykaním psíka na postroj, a to už od 6. mesiaca. Než dokonale fyzicky dospeje, budeme ho učiť ľahkému záprahu. Môžeme s ním v behu trénovať krátke úseky (ako pri canicrosse), aby sa psík naučil na povel ťahať. Do doby plnej záťaže takisto psíka plne socializujeme medzi inými psíkmi a ľuďmi a venujeme sa s ním aspoň základnému výcviku poslušnosti (“ku mne”, “sadni”, “ľahni”, “zostaň”, “stoj” a pod.). V ďalšej fáze potom psíka cvičíme na ťah ľahkej záťaže na dlhšie vzdialenosti. Je to nutné pre jeho vytrvalosť a kondíciu. Spočiatku stačí len 500 metrov a podľa toho, ako sa zlepšuje jeho kondícia, zväčšujeme vzdialenosť na niekoľko kilometrov. Ťahaný predmet musí byť za psíkom zapriahnutý minimálne v dvojmetrovej vzdialenosti, aby ho nemohol zraniť. Psík si musí totiž väčšinou zvyknúť, že sa za ním “šinie” nejaký predmet. Nesmie sa ho báť, a preto mu ani nesmie nadísť na zadné nohy.

Psíka v postroji pripneme na dlhšie vodítko a zapriahneme k záťaži. Potom ho v podrepe, vzdialený od neho asi 3 metre, voláme k sebe. Pokiaľ pozná povel napríklad “go”, “ideme” a podobne, môžeme stáť až za záťažou a popoháňame ho týmito povelmi vpred. Môžeme ísť tiež vedľa neho a poháňať ho rovnakým spôsobom. Podľa veľkosti a mohutnosti psíka musíme dôkladne zvoliť záťaž. Každý druh kladie iný odpor. Psík si musí byť spočiatku istý, že záťaž utiahne. Akonáhle psík “zaberie” a vyrazí, či už k nám alebo vedľa nás, výdatne ho chválime a povzbudzujeme. Pokiaľ sa psík snaží, ale vyskakuje do výšky a nedarí sa mu záťaž odtrhnúť, zvolili sme ju príliš veľkú. Preto ju dáme menšiu a vyskakovanie, vyvliekanie z postroja, ťah do strany a ďalšie nežiaduce prejavy, pri ktorých psík iba stráca energiu, tlmíme. Psíkovi dáme povel “nesmieš” a odvedieme ho pred záťaž do správnej pozície tak, aby bolo ťažné lano opäť napnuté. Pokračujeme povelom stoj, a až pes kľudne stojí, pochválime ho a pokus o zdolanie záťaže opakujeme. Niekedy, ale naozaj len niekedy, môžeme psíkovi v začiatkoch výcviku pomôcť vodítkom alebo lanom, ktoré upevníme na záťaž a akonáhle sa snaží, nenápadne mu pomôžeme.

Ak psíka voláme, a on vôbec nechápe, čo po ňom žiadame alebo sa mu zdá pripevnenie k záťaži obmedzujúce, jemne ho za vodítko priťahujeme k sebe, privolávame a zároveň pri sebamenšej snahe ťahať ho chválime a povzbudzujeme. V tomto prípade musíme pre začiatok použiť čo najmenšiu záťaž, aby psík pochopil, že s ňou ide pohnúť. Ako odmenu dávame psíkovi maškrty alebo ho len povzbudzujeme. Iné spôsoby lákania či odmeňovania nepoužívame. Komplikovalo by nám to prácu pri súťažiach, kde sú ostatné spôsoby zakázané. Takto cvičíme, pokiaľ nám to čas dovolí, každý deň. Spočiatku trénujeme len niekoľko desiatok metrov a potom, až uvidíme na psíkovi, že má chuť bežať so záťažou ďalej, začneme tréning predlžovať. Vhodné sú kľudné a bezpečné miesta – napr. poľné alebo lesné cesty. Na vychádzkach ho vodíme na dlhšom vodítku alebo môže ísť na voľno (záleží na ovládateľnosti psíka a náročnosti terénu). Pokiaľ sa nám zdá, že psík už beží so záťažou veľmi ľahko, môžeme ju postupne začať zvyšovať.

Práca s vyššou záťažou:

Ak pozná psík prácu v záprahu, pri bicykli a pod., necháme ho ťahať bicykel alebo tréningovú káru a pomáhame mu len keď vidíme, že by ju pri zastavení alebo napr. rozjazde do kopca neutiahol. Neskôr si vyberieme rovný terén (najlepšie asfaltovú cestu) a pokračujeme v nácviku privolávania. Je to jednoduchšia metóda než psíka so záťažou povzbudzovať do ťahu za bremenom. Pomocník stojí na káre a psovod ťahúňa z 3 metrov privoláva. Pri úspešnom zdolaní tejto vzdialenosti ju predĺžime asi na 5 metrov a postupne zvyšujeme až na 10 m, čo je maximálna vzdialenosť používaná na závodoch. Záťaž takisto postupne zvyšujeme, ale pri každom náznaku preťaženia ju musíme opäť znížiť. Najlepšie je psíka trénovať na obdobnom vozíku, ktorý sa používa na závodoch. V zime použijeme namiesto vozíku sane. Trénujeme na rovnom, hladkom, ale nie zľadovatelom povrchu. Tréning so záťažou vedie psíka k nájdeniu vlastného postoja a štýlu, ktoré potom zúročí na závodoch. Psík nám musí veriť, že ide záťaž utiahnuť, inak ho veľmi rýchlo naučíme prehrávať. Preto i na závodoch, keď prekročí časový limit, mu pomocník (na požiadanie) dotlačí vozík do cieľa.

Závody:

 Na súťažiach si môžeme najlepšie preveriť, ako dobre sme trénovali a porovnať tak silu nášho psíka s inými ťahúňmi. K dispozícii tam väčšinou pred závodom býva štandardný vozík, a tak si náš nováčik môže vyskúšať i jeho ťahanie bez záťaže.

Závodná sezóna v našich končinách začína v januári a končí v septembri. Súťaže sa konajú na dvoch typoch dráh, záleží na ročnom období. Na pevnom povrchu – tráva alebo asfalt alebo na snehu (tie sú zatiaľ skôr výnimkou). Pokiaľ sa závody konajú napr. v hale, mala by byť na zemi položená špeciálna krytina. Na tráve sa používajú vozíky ťahané po koľajniciach, na asfalte potom s pevnými nebo bantamovými kolesami. Oba tipy bývajú väčšinou s pevnou nápravou a s kolesami, ktoré sa musia ľahko otáčať. Trasa, po ktorej vozík jazdí, by mala byť nezvlnená a vodorovná, pretože však takéto miesto bývajú vzácne, je ľahšie používať vozík ťahaný po koľajniciach. Záťažou môžu byť napr. betónové dlaždice, drevené brvná alebo i vrecia so psím krmivom.

Súťaže sa môžu zúčastniť všetky plemená psíkov vhodné k ťahu, a to i bez preukazu pôvodu. Vekové obmedzenie – psíci do 1 roku a starší než 12 rokov nemôžu štartovať. Kategórie sú rozdelené na psy alebo feny podľa hmotnosti:

psy – do 28 kg, od 28 do 40 kg (vrátane), nad 40 kg

feny – do 23 kg, od 23 do 31 kg, nad 31 kg

Na každom závode je veterinárny dozor, ktorý dohliada na zdravotný stav a spôsobilosť psíkov (únava, choroba, kotnosť) pred závodom i behom neho. Rozhodca je oprávnený potom psíka zo závodu vylúčiť. Okrem iného môže diskvalifikovať psovoda pre hrubé zaobchádzanie so psíkom!

Priebeh súťaže:

Na každé kolo je vyhlasovaná určitá záťaž. Základnou záťažou býva väčšinou 300 kg. S každým kolom sa záťaž zvyšuje približne o 30 – 60 kg. Každý psík má max. 8 pokusov + 1 opravný. Záleží len na nás, v ktorom kole nastúpime. U psíkov začiatočníkov je vhodné nastúpiť hneď do prvého kola. S nižšou záťažou si menej skúsený psík ľahšie zvykne na povrch, po ktorom vozík potiahne alebo i na rušné prostredie okolo. Diváci sú samozrejme oddelení bariérou, ale ich nadšený potlesk môže psíka prinajmenšom prekvapiť.

Potom už len záleží na taktike psovoda. Niektorých ostrieľaných psích borcov, hlavne z tých vyšších váhových kategórií, zo začiatku ani u vozíku neuvidíme. Ich psovodi – handleri väčšinou čakajú na tú správnu váhu a zbytočne psíka neunavujú. Niekedy však prehnaná taktika môže viesť ku zbytočnému ukončeniu súťaže.

Pokiaľ sme sa rozhodli pre vyhlásenú záťaž, psíka v postroji (psík nesmie ťahať na obojku) privedieme k vozíku. Za lano, ktoré je na ňom upevnené, ho zapriahneme. V okamihu, kedy sme od psíka vzdialený asi na dĺžku paže, nám rozhodca oznámi, že začína bežať čas. Podľa tréningu sa musíme vopred rozhodnúť, či psíka budeme popoháňať vedľa vozíka, za štartovou alebo za cieľovou čiarou. Preto ho po zapriahnutí kľudne postavíme do správnej polohy pred vozík, dáme mu povel “stoj” alebo “zostaň” a rýchle sa premiestnime, napr. za cieľovú čiaru. Odtiaľ psíka voláme a povzbudzujeme, až sa dostane za nami do cieľa (časový limit je 90 sek.). Pri zamotaní psíka je povolené ho rozmotať, ale potom sa ihneď musíme vrátiť za cieľovú čiaru – stále beží čas. Ten sa zastavuje až vozík prejde cieľom alebo keď vyprší určený limit – teda 90 sek. Pokiaľ nastane porucha technického typu – praskne postroj, lano a pod. – môžeme pokus opakovať. Psíka ani vozíka sa nesmie nikto dotýkať. V cieli psíka pochválime a odmeníme nejakou dobrotou. Potom ho odvedieme na kľudné miesto, najlepšie do tieňa, prípadne mu dáme trochu napiť. Pri veľkom teple niektorí psíci ocenia i osviežujúcu sprchu.

Potom si rozmyslíme, na akú ďalšiu váhu nastúpime. Nemali by sme takisto zabudnúť sledovať súperov v našej kategórii, aby sme zvolili správnu taktiku.

Ak sa psík v danom limite so svojou záťažou nedostane do cieľa ani pri opravnom pokuse, z “výchovných” dôvodov požiadame pomocníka, ktorý je za vozíkom, aby už mimo súťaž psíkovi náklad dotlačil do cieľa. I keď sme možno sklamaní, pokiaľ sa však psík aspoň trochu snažil, musíme ho tiež pochváliť. V danej kategórii potom vyhráva psík, ktorý utiahne najväčšiu záťaž. V prípade rovnakej záťaže rozhoduje čas, za ktorý psík dotiahol vozík do cieľa.

Kto aspoň jedenkrát videl súťaž v ťahu bremena, určite všetkým potvrdí, aká je to napínavá, ale niekedy i veľmi zábavná šou. To keď sa psík chvíľu usilovne snaží odtrhnúť vozík a potom si v charakteristickom postoji priamo pred vozíkom “odľahčí” svoju záťaž. Alebo keď už zďaleka počujete rev podobajúci sa levovi a nie psíkovi. Keď prídete bližšie, vidíte, že na základnú záťaž stojí psík ako hora a snaží sa všetkým vytrúbiť, že si ho jeho pán dovolil zapriahnuť. Ten medzitým v cieli mohutným povzbudzovaním stratil hlasivky a už len chrapčí. Potom niet pochýb, kto je tu týraný :D

zdroj: http://pes.eu.sk/weight-pulling-%E2%80%93-tahanie-tazkych-bremien/