ROZRUŠENÉ SPRÁVANIE
Keď je psík rozrušený, môže sa správať veľmi divoko - šteká, naháňa si chvost, vyhrýza si srsť a pod. Vždy sa najskôr poraďte s veterinárom, či tento problém nemôže vychádzať zo zdravotných problémov psíka. Ak potvrdí, že je psík v poriadku, môžete začať s nápravou:
Čo sa týka nadmerného štekania, niektoré plemená majú naozaj tendenciu k zvýšenému štekaniu - lhasa apso, teriéry, pudly - dokonca sa môžu stať chronicky uštekanými. Správajú sa ako také vaše "alarmy", no vám i susedom to znepríjemňuje deň. Preto namiesto okríknutia, skúste psíka naučiť povel "Ticho", inak bude vaše správanie považovať za súhlas. Vráťte sa smelo k výcviku povelov "Štekaj" a "Ticho", aby ste takýmto situáciám predišli a požiadajte priateľov, aby u vás zazvonili a vy ste tak mohli ovládnuť hranú situáciu.
Naháňanie chvosta - typické najmä pre bulteriérov. Niekedy môže byť podmienené geneticky, no zároveň psíkovi prináša uspokojenie, keď sa točí dokola, pokiaľ si nechytí chvostík. Ak však nezakročíte, môžete si byť istí, že takéto správanie sa bude len opakovať! Preto odveďte psíkovu pozornosť (pochúťkou, hračkou), použite povel "Sadni" a keď počúvne, odmeňte ho. Takýmto upokojením dosiahnete, že psík postupne na tento zlozvyk zabudne a po dlhšom čase sa už k nemu vôbec nebude vracať. Samozrejme, ak je toto správanie podmienené geneticky, niekedy sa úplná náprava nepodarí alebo jej dosiahnutie trvá veľmi dlho.
Žobranie o pozornosť je jedným z najčastejších problémov, sužujúcich dnešných páničkov ;) Niektoré psíky dokážu byť veľmi hysterické a neodbytné, kým ich nezdvihnete alebo sa s nimi nepôjdete hrať. Túto metódu si psík často osvojí po príchode do nového prostredia a stane sa od nej závislý. Neistý psík potrebuje cítiť vašu oporu a vaša pozornosť ho upokojuje. Neskôr, pokiaľ ho nezdvihnete, sa bude domáhať neustále vašej pozornosti a to čoraz nástojčivejšie. Okrem toho, adrenalín v tejto situácií pôsobí na psíka ako odmena a jeho prísun sa stane chronickým. Jedným z možných riešení je aj odchod z miestnosti, ktorý psíka prekvapí a po návrate do miestnosti mu povelom "Sadni", dajte najavo svoju nadradenosť. Psík rozhodne nemá riadiť váš život!
Nadmerné olizovanie predných labiek môže dokonca signalizovať psychickú poruchu (ako nutkavé umývanie rúk), a preto by ste sa najskôr mali určite poradiť s odborníkom. Tento zlozvyk je častý najmä u dobermanov a labradorov.
Pamätajte však, že aj brechot je celkom normálny a prirodzený, psík zdraví nás a aj ostatné psíky. Môže nás na niečo upozorňovať alebo sa snažiť dorozumieť. Nežiadúce je len nadmerné alebo nezvládnuteľné štekanie. Takže ak psík nevie, kedy prestať - iba ho chytíme za zátylok a pevným hlasom energicky prikážeme: "Ticho", hľadiac psíkovi priamo do očí.
NEVOZITA
Nervózne správanie sa prejavuje najmä u malých plemien a u psíkov, ktorých kontakt s ľuďmi bol v minulosti obmedzený. Avšak aj mnohí iní psíkovia zvyknú trpieť prejavmi strachu a nervozity z hluku, búrky, ohňostroja... či neznámych predmetov (kočík, vozík). Psík sa dokonca môže báť aj vašich rúk, najmä ak bol v minulosti týraný.
Strach zo zvukov je často sprevádzaný upokojovaním psíka jeho majiteľom. Táto reakcia môže však ustrašenosť psíka iba podporiť - psík to bude vnímať ako odmenu a bude takéto situácie vyhľadávať a nikdy sa strachu neodnaučí. Pokúste sa psíkovi v kľude pustiť podobný zvuk z magnetofónu a to najskôr potichu, pričom bude nasledovať pochvala, ak psík situáciu zvládne. Postupne zvyšujte hlasitosť nahrávky, až kým zvuky nebudú rovnako silné ako tie, ktorých sa psík pôvodne bál.
V prípade, že sa psík bojí neznámych vecí, keď sa s nimi stretne a snaží sa utiecť alebo sa iba prikrčí - postupujte tak, že vedľa neznámej veci položíte nejakú pochúťku a klaďte ju čoraz bližšie k predmetu, kým sa už psík nebude báť sa k danej veci priblížiť. Vždy ho pochváľte, ako ukážkovo situáciu zvláda a nebojí sa.
Strach z rúk je spôsobený vnútorným konfliktom, ktorý psík prežíva. Chcel by sa s ľuďmi pozdraviť, no zároveň sa bojí a radšej sa uhne. Jednoduchou metódou s použitím mňamky v ruke (pokiaľ ale psík nehryzie) docielite, že vzdialenosť medzi vami a psíkom sa zmenšuje, až sa psík úplne prestane báť vašej prítomnosti a pohybov.
Psík sa mnohokrát v nervóznej situácií váľajú po zemi a dokonca sa aj pomočia. Psíka nechláchoľte a ani sa ho nedotýkajte, inak by ste ho mohli iba viac vystrašiť. Namiesto toho si k nemu kľaknite, aby ste obnovili stratenú sebadôveru a boli na jeho úrovni. Týmto spôsobom sa psík dostane z podriadenej polohy bez toho, aby ste sa ho museli dotknúť a pohybmi rúk/hračkou ho motivujte, aby vstal. Pochúťku však nepoužívate, aby si toto nevhodné submisívne správanie nespojil s odmenou!
