Charlie po kúpaní :)

Podľa Charlieho je to, aby aspoň 2 hodinky zostal čistučký a voňavý absolútne neprípustné. Preto sa hneď 10 minút po kúpaní pustil do kopania novej jamy. Výsledok môžete vidieť sami ;)

O týždeň neskôr...

Hyperaktivita u psíkov

Skôr než začneme rozoberať túto problematiku do hĺbky, je potrebné si objasniť, čo to vlastne hyperaktivita je, pretože mnoho ľudí si môže mýliť prirodzenú energickosť bíglov či iného plemena s týmto stavom, prejavujúcim sa abnormálnou aktivitou. Hyperaktivita nie je to, keď váš psík odmieta s vami sedieť na gauči alebo si vyžaduje prinajmenšom 3 vychádzky denne, ničí váš krásny mahagónový nábytok či je iba podľa vás prehnane veselý :)

Som to ja ale hyperaktívec ;)

Je to fyzický stav, pri ktorom váš psík počas dňa takmer vôbec nespí alebo spí iba veľmi málo (odporúča sa až 8 hodín spánku počas dňa) a je prakticky stále v pohybe, neunaviteľný napriek veľkému množstvu podnetov a aktivít či už fyzických alebo mentálnych. Z nedostatku spánku je potom psík nesvoj, nervózny a unavený (hoci to možno nie je na ňom vidieť) a môže byť až deštruktívny. Udržať takéhoto psíka v pokoji aspoň na pár minút je čin hodný hrdinu, pretože ako správny hyperaktívec je po celý čas v pohybe a reaguje na akékoľvek podnety od štekotu psov na ulici až po záhradnú kosačku vášho suseda. Zábava bez chvíle odpočinku je u neho na prvom mieste. Takéto psíky sa často neustále dožadujú vašej pozornosti a aj prítomnosti, chcú vás pri každej príležitosti vtiahnuť do hry, pretože samy sa zahrať nedokážu, zasahujú do vášho priestoru i času až zistíte, že z vášho malého poddajného šteniatka sa stal dospelý jedinec, ktorý si berie zo dňa takmer všetkých 24 hodín. Napriek tomu sa jedná o dominantné správanie, musíte si to preto uvedomiť a snažiť sa to čo najskôr zaraziť.

Hyperaktivita vychádza z rôznych príčin a preto existujú aj rôzne spôsoby, ako ju zmierniť, ba dokonca úplne odstrániť. Medzi hlavné príčiny sa radí najmä skoré odstavenie šteniatok od matky (v 4- 6 týždni), kedy ich učí sebaovládaniu a určuje im hranice ich správania. Tiež sú veľmi dôležité aj podmienky, v ktorých bol psík vychovaný v prvých 12 týždňoch života. Pri nedostatku podnetov z prostredia si mohol ľahko vypestovať práve hyperaktivitu. Takisto, ak je zviera izolované od okolitého sveta a nemá kontakt s inými psíkmi či ľuďmi, môže sa uňho ľahko prejaviť abnormálna aktivita. V niektorých prípadoch je príčinou aj ľahostajnosť matiek k mláďatám v chovoch s vysokou toleranciou k bolesti, kde v prípade, že majiteľ neprevezme rolu vychovávateľa, mláďatá môžu trpieť hyperaktivitou. 

Ty si ideš sadnúť? A nejdeš sa hrať s drievkom?

Tak teda ako na takého hyperaktívca?

• V prvom rade je treba psíkovi vyčleniť stabilný a nemenný čas na oddych. Môžete si zvoliť napr. povel "Ideme spať!" alebo niečo podobné, sadnete si, vezmete si časopis/knihu a psíka si nebudete všímať. Odoláte jeho volaniu ku hre a prosiacim pohľadom. Psík sa bude musieť prispôsobiť a ľahnúť si či už pri vás alebo na inom mieste. Zo začiatku to bude trvať aj 2 hodiny pokiaľ sa upokojí a bude ochotný spolupracovať, no nesmiete sa podvoliť. Tiež tento povel môžete využiť, keď budete zaneprázdnená a psík vás nebude môcť vyrušovať. Dostane tento pokyn a bude vedieť, že sa nemôžete spolu hrať, že nesmie reagovať na štekot psíkov, že to bude preňho znamenať, že si bez známky aktivity zdriemne na svojom miestečku. Tento povel však nezneužívajte na celodenné  "zbavenie sa" psíka, pretože to nielenže nebude fungovať, ale váš problém sa ešte zhorší! 
• Iné psíky je potrebné iba unaviť rôznymi typmi aktivít ako sú dlhé prechádzky, hry s loptičkou, preťahovanie sa, naháňanie, frisbee, agility... Pamätajte, že ak psíka zamestnáte, presmerovávate jeho nahromadenú energiu inde (to znamená: od ničenia vecí k užitočnejším činnostiam). Hry by však nikdy nemali byť považované za náhradu fyzického pohybu, t.j prechádzok. No ak si myslíte, že toto všetko úplne stačí, v tom prípade sa mýlite. Hyperaktívneho psíka žiadnou hrou len tak nevyčerpáte, kedže jeho zásoby energie siahajú až niekam po koniec sveta. Treba preto dbať, aby mal psík okrem fyzickej aktivity a dostatku vychádzok s upevňovaním disciplíny aj dostatok mentálnych aktivít, pri ktorých si potrápi svoju hlavičku. Môžu nimi byť napríklad hľadanie predmetov či osôb, rozpoznávanie vecí, ktoré vám môže priniesť a uľahčiť vám tak prácu, triky, tanečné kroky... existuje množstvo možností :)
• A v neposlednom rade sú tu psíky, ktoré nadmerné množstvo energie prejavujú iba v určitých momentoch dňa. Napríklad ich veľmi rozruší už príprava na prechádzku, jedlo či príchod návštevy a nie je ich možné upokojiť. V týchto prípadoch je riešenie naozaj jednoduché a spočíva v tom, že si psíka jednoducho nebudete všímať. Ak je to možné, prestanete v činnosti, ktorá ho rozrušila. Nechcem tým povedať, aby ste nikdy nerobili to, o čom viete, že ho rozruší, iba v tej chvíli túto činnosť prerušíte a keď sa psík upokojí, budete v nej neskôr pokračovať. Táto taktika je založená na tom, že psíka váš pohľad a pozornosť iba podporia a budú motivovať v neželanom správaní, preto je potrebné ho ignorovať, nerozprávať sa s ním, nenapomínať ho, nehladkať, nepozerať sa na neho. Po upokojení ho samozrejme za dobré správanie pochválite a ani netreba pripomínať, že počas celého jeho "výbuchu" ste v absolútnom pokoji.
• Ďalším účinným riešením môže byť tiež aromaterapia. Takisto ako niektoré vône pôsobia ukľudňujúco na ľudí, môžu zapôsobiť rovnako aj na vášho psíka. V prípade, že by ste chceli vyskúšať aj tento spôsob, radšej sa poraďte s veterinárom či iným profesionálom, ktorý sa venuje zvieratám a to nielen preto, aby ste zistili, ktoré vône by mohli na vášho psíka fungovať, no hlavne ako ich použiť, aby boli pre psíka čo najbezpečnejšie.

Ja spať nebudem a nebudem a nebudem!

A napokon je treba zdôrazniť ešte jednu vec, na ktorú mnoho ľudí zabúda a podceňuje ju. Je ňou naša vlastná energia, ktorú vydávame a správanie psíka môže byť iba jej odrazom. Ak sa stresujeme kvôli dôležitej skúške či máme obavy kvôli práci, sme nervózni a napätí, čo sa prejavuje v tóne nášho hlasu aj v reči tela, je ťažké požadovať od nášho psíka, aby bol úplne pokojný.

Prajem Vám veľa šťastia pri náprave vašich hyperaktívcov a verím, že vám môj článok aspoň trochu pomohol :)

Charlieho záľuba v ovocí

Každý jeden z našich bíglikov bol v hĺbke duše tak trošku vegetariánom. Linda mala rada hrášok - trhala si ho aj sama, Macko mal rád čerešne - no vždy slušne počkal, kým sme mu vylúpli kôstku a Charlie - ten sa nám zjavne zaľúbil do marhuliek :)

Panička ma posadila, aby si ma sfotila (vraj si za odmenu môžem zjesť jednu marhuľku), no kto by obsedel pri takej mňamke? 

A vôbec, ale vôbec nemám výčitky svedomia...

Sú také chutné a sladučké...

Možno by som sa s tebou rozdelil, ale iba preto, že si to ty! 

A tu si ich strážim, ako riadny havo!

Cica, nepribližuj sa k mojím marhuľkám!

Trošku mi kvaplo na labku, no ani kvapôčka nazmar...

A čo zostalo zo sľúbenej odmeny :)

Starostlivosť naša každodenná

Napriek tomu, že bígli patria medzi pomerne nenáročné plemená čo sa týka starostlivosti o kožúšok či strihania pazúrikov, a to najmä vďaka tomu, že ich srsť je krátka a hustá, no i oni si vyžadujú pravidelne venovať pozornosť práve týmto činnostiam :)

Na prvom mieste je predovšetkým starostlivosť o srsť, ktorá spočíva v pravidelnom česaní a odstraňovaní odumretej srsti a  tak aj stimulácií jej premasťovania, vďaka ktorému bude kožúšok vášho bíglika vždy vyzerať zdravo. Je samozrejme na vás, koľko času ste ochotný tejto činnosti venovať, odporúča sa však česať psíka každý deň v dobe, kedy sa mu mení srsť (zvyčajne na jar a na jeseň) a každých 3 - 5 dní po ostatnú časť roka. Dĺžka česania závisí na vašej zručnosti, ale priemerne stačí tak 5 minút. Zároveň je to aj spôsob ako si váš psík môže zvyknúť na manipuláciu a trpezlivosť, preto česanie netreba podceňovať.

Čo sa týka kúpania, psík sa nepotrebuje kúpať tak často ako my, ale pravidelné kúpanie je nevyhnutné nielen pre zdravie kože, ale aj pre čistú a lesklú srsť. Je dobré, ak psíka už odmalička privykáte na kúpanie, aby sa preňho nestalo postrachom. Pred kúpaním najskôr psíka dobre vyčešte, aby ste odstránili čo najviac odumretých chlpov, nečistôt a prachu. Potom psíka zavolajte do vane a srsť mu jemne po menších dávkach namočte vodou. Voda by nemala byť ani príliš studená ani príliš teplá, skôr vlažná. Následne srsť psíka našampónujte (podľa návodu na prostriedku) a nebojte sa bohatej peny. Šampón naneste aj na ťažko dostupné miesta a až ku koži, no dávajte pozor, aby sa psíkovi nedostal do očí a uší. Pri výbere šampónu vždy dbajte na to, aby bol určený na konkrétny typ srsti a ak si nie ste istí, radšej sa poraďte s personálom obchodu. Pre bíglikov hľadajte šampón na krátku srsť, no pre šteniatka existujú špeciálne šampóny určené práve pre ne. Avšak niektorí odborníci radia, že šteniatka do 6 mesiacov by sa nemali kúpať vôbec. Vhodné sú tiež šampóny s antiparazitným účinkom, ktoré obmedzia výskyt blšiek a kliešťov. NIKDY nepoužívajte výrobky určené pre ľudí, pretože môžu srsť vášho psíka vážne poškodiť. Sú totižto až príliš silné a tak odstraňujú z chlpov dôležitý ochranný.tuk, ktorý im zaisťuje odolnosť proti vode. Napokon šampón zo srsti dôkladne zmyte, inak by narobil iba zbytočnú neplechu a mohol by podráždiť kožu. Oči psíka môžete pred prúdom stekajúcej vody zakryť rukou a takisto sa vyhýbajte kontaktu vody s ušami. Napokon po dôkladnom opláchnutí môžete ešte psíka vytrieť uterákom dosucha a zbaviť sa tak prebytočnej vody. Srsť potom môžete nechať zaschnúť prirodzene alebo môžete použiť sušič na vlasy. Avšak POZOR! Skôr než psík nie je úplne suchý, za studeného počasia ho von nepúšťate.

Taktiež netreba zabúdať ani na psie ušká, ktoré by ste mali udržiavať v čistote a dokonca sa odporúča nadbytočné chlpy v ušiach opatrne strihať. Ušká je možné čistiť špeciálnym prípravkom (ktorý vám isto poradia v špecializovanom obchode pre zvieratá) a vatovým tampónom. Počas života vášho psíka by ste mali pozorne sledovať akékoľvek príznaky nákazy či zamorenia ušnými roztočmi v podobe nezvyklého zápachu vychádzajúceho z uší, nadmerného škrabania sa v okolí ucha či potriasania hlavy. V takomto prípade je psíka nutné vziať k veterinárovi.

Strihanie pazúrikov by malo byť taktiež súčasťou vašej rutiny. Psík by si mal na tento úkon zvyknúť už v mladom veku,  môžete sa tak totiž vyhnúť mnohým nepríjemnostiam ako sú zranenia, ak psík o niekoho pazúrikom zadrapí. Takýto pzúrik sa ľahšie zlomí a potom krváca. Ako teda začať? V prvom rade sa nám ponúka otázka, kedy sú už pazúriky príliš dlhé a kedy ich teda máme strihať. Vo všeobecnosti sa odporúča vtedy, keď už počujete ako pri chôdzi cvakajú o podlahu. Ešte než začnete, uistite sa, že spoľahlivo viete rozoznať, kde sa nachádza "živá dreň", Je to časť pazúra, ktorou prechádza cievka, ktorá ho vyživuje a ktorá, keď ju poraníte, bude veľmi bolieť, kedže sa v nej nachádzajú aj nervové zakončenia. No nestrácajte rozvahu a keď sa to stane, pre istotu majte pripravené vždy niečo na zastavenie krvácania a psíka upokojte. Po chvíľke pokoja, znovu pokračujte. Odborníci odporúčajú strihať radšej menej a častejšie. V začiatkoch je tiež dobré, ak vám psíka niekto podrží, a tak sa nebude môcť prudko hýbať a ublížiť si. Snažte sa na neho pokojne hovoriť, pretože psychika urobí divy a ak budete pokojná vy bude aj on.

A napokon: viete, že psík, ktorý trávi mnoho času vonku si pazúriky obrusuje aj sám na betóne, dlažbe či iných tvrdých povrchoch a nepotrebuje ich strihať tak často? No napriek tomuto faktu je privykanie si na strihanie pazúrikov  už v ranom veku dôležité.