Psíky a Silvester

Pre mnohé psíky je posledná noc v roku veľmi stresujúcim zážitkom. I pre psíčkarov sa oslavy Silvestra stávajú nočnou morou. Niektoré psíky majú totiž strach z ostrých zvukov a svetelných efektov a prejavy strachu majú u každého inú podobu. Psík sa môže chvieť, nadmerne slintať, štekať, skučať, byť deštruktívny, pobehovať po byte, dokonca sa môže pomočiť alebo pokúsiť sa o únik. Vystresovanými psíkmi sa po Novom roku plnia útulky – to je však lepšia alternatíva, pretože odchytený psík so známkou, resp. čipom má šancu na návrat domov.

Prečo sa psíky tak boja?

Psy majú citlivejší sluch a intenzívnejšie vnímajú zvuky, ktoré človek ani nepostrehne. Psíky si však ohlušujúce zvuky delobuchov nevedia vysvetliť, desí ich praskanie v tme, svetelné efekty a vybuchovanie v tme.

Pokiaľ je psík vyrovnaný a správne od šteňacieho veku socializovaný, absolvoval výcvik na streľbu, ohňostroj spravidla prežije v pokoji, celú noc prespí a oslavy na ňom nezanechajú žiadne následky.

Tak ako však aj ľudia, aj psíky sú rôzne a z delobuchov či ohňostrojov môžu mať strach. Niektoré sa boja už od šteňacieho veku, iné sa začnú báť „na staré kolená". Psíky, ktoré prežili nepríjemnú skúsenosť s ohňostrojom, môžu dokonca trpieť fóbiou na všetky podobné zvuky, ktoré im pripomínajú prežitú hrôzu.

Ako odbúrať ich strach?

Aj v tomto prípade platí, že najlepšia je prevencia. V boji so strachom je možné využiť kombináciu dvoch metód:

• systematická desenzibilizácia – tzn. psíka vystavujte strachovému podnetu len do takej miery, aby ho registroval, ale nebál sa. Pri znižovaní citlivosti začínajte na nízkej zvukovej hladine v čase, keď je psík pokojný a robí niečo, čo má rád.Tréning ukončite odmenou. Postupne môžete záťaž zvyšovať, ale nezabúdajte, že psík nesmie byť vystrašený. Mal by byť pokojný a sústredený na hru či inú zábavnú aktivitu. V prípade, že sa pokúšate odnaučiť báť sa ohňostroja a delobuchov, použiť môžete špeciálne CD s nahrávkou ohňostroja. Hlasitosť a rýchlosť postupu odvykania od strachu prispôsobte psíkovi. Buďte trpezliví a dôslední, no netlačte na pílu. V niektorých prípadoch sa psík zbaví strachu o niekoľko týždňov, iný za niekoľko mesiacov.
• kontrapodmieňovanie – ide vytvorenie novej podmienenej reakcie na to, čo vzbudzuje strach – v tomto prípade ohňostroj. Psík si postupom času zvuky začne spájať s niečím príjemným, napr. kŕmením, hrou a pocit strachu vystrieda pocit radosti.
  V prípade, že sa rozhodnete psíka zbaviť strachu, poraďte sa i s vašim cvičiteľom. Nezabúdajte, že počas celého nácviku by psík nemal prísť do styku s ohňostrojom v plnej sile. Keďže ide o zdĺhavý proces, začnite s odbúravaním strachu už na jar.

Začnite sa s ním hrať, pútať ho maškrtami či hračkou, a zatiaľ čo sa vy s ním budete blázniť, tak niekde ďaleko niečo s malou intenzitou „buchne“ (poproste známeho o spoluprácu). Vy však zostávate stále v absolútnom pokoji a pokračujete v hre. Ak havo bude reagovať strachom, nabudúce intenzitu zmiernime. A ak nie, intenzitu pomaly zvyšujeme. Treba postupovať trpezlivo a pomaly, lebo ak sa pes príliš zľakne, dosiahnete pravý opak (hluk, ktorého sa pes bojí, môžete nahrať aj na kazetu a postupne mu ho púšťať a zvyšovať hlasitosť).

Pomôcť môžu lieky...

Ak váš štvornohý miláčik reaguje na ohňostroj veľmi citlivo a jeho reakcie sú skutočne neúnosné, môžete mu pomôcť aj liekmi či féromonovými difúzermi, ktoré psíka upokoja. Existujú aj lieky, ktoré psíka neuspia, ale mu bude iba jedno, čo sa deje vonku počas silvestrovskej noci. Vždy sa však poraďte s veterinárnym lekárom, ktorý vám určite poradí nielen s výberom, ale aj s dávkovaním a rozhodne o ich vhodnosti.
Nikdy psíkovi nedávajte lieky sami od seba!

Dajte však pozor. Po podaní upokojujúcich prípravkov nefunguje normálne termoregulácia a psíka umiestnite do teplejšej miestnosti, aby neprechladol.

Psíkovi rozhodne nepodávajte lieky, ktoré máte doma v lekárničke pre seba, pretože by ste mohli svojmu štvornohému miláčikovi uškodiť. Lieky pre ľudí nie sú pre zvieratá.

Vyskúšajte aj nasledujúce tipy, ako prežiť Silvester:

• Obmedzte venčenie - v podvečer silvestrovskej noci vyvenčite svojho miláčika poslednýkrát vtedy, keď je na okolí ešte ticho a pokoj. Po zotmení absolvujte príp. len krátku prechádzku okolo domu. V čase, kedy sa vypúšťa ohňostroj najviac, nechoďte von – psík tú chvíľku bez prechádzky vydrží.
• Aj keď zvyknete svojho miláčika brávať na prechádzky bez vôdzky, na Silvestra spravte výnimku a neprekvapí vás, ak sa psík pri náhodnom výbuchu delobuchu dá na útek. Psíkovi poriadne utiahnite i obojok, aby sa nemohol pri náhodnom zvuku pyrotechniky z neho vyvliecť.
• Pre prípad psíka označte – dajte mu obojok so známkou, kde bude telefónne číslo alebo adresa bydliska, začipujte ho.
• Počas večera a času, kedy sa vypúšťa ohňostroj umiestnite psíka do osvetlenej miestnosti, so zatemnenými oknami a pustite mu hudbu, ktorá prehluší zvuk petárd a ohňostroja.
• Ak psíka chováte vonku a bojí sa ohňostroja, presuňte ho v najkritickejšom čase dovnútra. Pripravte mu miesto, na ktorom sa bude cítiť bezpečne. Ak zalezie pod posteľ alebo si nájde iné miesto, rešpektujte to.
• Zostaňte so psíkom v kontakte. Psík je členom svorky, v nej sa cíti bezpečne, a preto mu umožnite, aby bol s vami po celý čas v kontakte.
• Psíka neopúšťajte. Aj keby ste sa chceli ísť akokoľvek ísť zabávať von, svojho miláčika neopúšťajte. Nedávajte ho ani k známym. Pre psíka je najdôležitejšia svorka a pokiaľ ho opustíte, bude mať pocit, že ho jeho rodina zradila a z nepochopiteľných dôvodov opustila práve v čase, keď ju najviac potreboval.
• Psíka neupokojujte, netíšte, pretože to je to najhoršie, čo môžete spraviť – iba v ňom podporíte strach. Správajte sa normálne, ako keby sa nedialo nič zvláštne.
• Odveďte jeho pozornosť. So psíkom sa hrajte, opakujte si povely, odmeňte ho maškrtkou, chváľte ho, hlaďte – zostaňte v kontakte. Psíka zabavte ho, pokúste sa odpútať jeho pozornosť od delobuchov a ohňostroja. Hovorte pokojným hlasom a nereagujte na ohňostroj. Psík uvidí, že s vami zvuk nič nerobí a bude pokojnejší.

Aj takto môžete pomôcť svojmu miláčikovi prežiť silvestrovskú noc plnú osláv s ohňostrojom a delobuchmi. Platí však, že psíka s akýmkoľvek strachom treba týmto podnetom vystavovať, a nie ho izolovať. Strach však treba prekonávať postupne.
Ďalšie zaujímavé postrehy nájdete aj TU.

zdroj: http://www.psisvet.sk/index.php/o-psoch/starostlivost/487-pes-a-silvestrovsky-ohnostroj-ako-pokojne-prezit-oslavy-konca-roka

http://havko.sk/pes/pes-a-silvester/

Pulka – lyžiar, boby a psík

V dnešnej dobe u nás nerozšírený šport, snáď pre nutnú a precíznu spoluprácu medzi bežkárom a psíkom. Psík totiž musí ťahať pulku (tj. sánky člnkovitého tvaru – podobné detským bobom), a naviac je spojený ťažnou šnúrou s bežkárom. K tomu všetkému má ešte obmedzený pohyb oproti psíkom používaným pri skijöringu.

Vznikol v Škandinávii z celkom praktických aktivít. Škandinávci totiž milujú výlety v prírode a hlavne na bežkách. Pokiaľ rodina vlastnila len jedného športového psíka a venovala sa lyžovaniu, nebolo ďaleko k tomu, aby psíka zapriahli pred bobami, na ktoré posadili dieťa alebo uložili batožinu. Tento spôsob “prepravy” si získal veľmi rýchle obľubu nielen v severských krajinách, ale i v Amerike, Kanade a v mnohých ďalších. Postupom času sa táto aktivita zmenila na veľmi populárny šport.

K tomuto športu môžeme využiť ktorékoľvek plemeno vhodné do záprahu (severské, ovčiarske, lovecké psy a pod.). Pokiaľ psíka ešte nemáme, musíme si rozmyslieť, či sa bobom budeme venovať rekreačne alebo budeme i závodiť. Podľa toho zvolíme plemeno. Teda také, ktoré používajú závodníci so psím záprahom – sibírsky husky, aljašský husky, európsky saňový pes. Pretože však tento šport nie je tak rýchly ako skijöring (psík je obmedzený v pohybe postrojom), uplatnia sa i iné plemená – aljašský malamut, samojed, grónsky pes, doberman a pod.). Ďalšou dôležitou súčasťou je (ako u skijöringu) zhodnotenie nášho bežeckého umenia. Pre rekreačné jazdy musíme byť aspoň priemerní bežci, ale s dobre ovládateľným psíkom. Pokiaľ však premýšľame o závodnej kariére, mali by sme byť už vopred výbornými bežkármi, aby nás z rovnováhy nevyviedla kdejaká nerovnosť a mohli sa naplno sústrediť na prácu psíka. Pulka je náročná kategória a vyžaduje dokonalú súhru celého tandemu.

Potreby:
Pre psíka potrebujeme pohodlný pulka – postroj. Originálna pulka je dlhšia i užšia než detské boby a na spodnej časti má malé lyže. Pretože má pomerne vysokú obstarávaciu cenu (asi ako cena saní), tak si ju niektorí závodníci zhotovujú z detských bobov alebo si ju sami vyrobia z laminátu, môže byť i drevená. Vrchnú časť tvorí plastový alebo látkový (batohovina) kryt. Spôsob záprahu je veľmi starý. Psík je zapriahnutý medzi postrannými ojami, ktoré sú nad jeho hlavou spojené oblúkom. Materiál používaný na oba prvky môže byť dural, laminát, bambus a pod. Ojo musí byť tak dlhé, aby psík ani pri plnom cvale nenarážal zadnými končatinami o prednú časť pulky. Druhý koniec oja je ohybne upevnený k prednej časti pulky a odtiaľ vedie tiež ťažné lano k lyžiarovi. To je navyše nadľahčované, (aby sa nedostalo pod pulku a pod lyže bežca) “anténkou” t.j. zdvihnutou oceľovou pružinou s očkom, ktorá je na zadnej strane pulky a ďalej vedie na karabínu, zakliesnenú do opasku lyžiara alebo do obdoby horolezeckého sedadla (to je bezpečnejšie a lepšie s ním udržíme rovnováhu).
Tento spôsob záprahu nedovolí pulke, aby nabehla psíkovi na nohy alebo vybočovala z trate. Môže ju takisto sám svojim telom pri zjazdoch brzdiť.
Medzi ďalšiu výbavu patria dobré bežecké lyže správnej dĺžky, a rovnako tak ako u skijöringu si zaobstaráme lyže trebárs i staršie (vzhľadom k možnosti ich poškodenia pri tréningu), ale kvalitné. Pre tréning “na suchu” potom používame tzv. rollpulku, teda pulku s jednonápravovým podvozkom s dvoma kolieskami alebo vozík odpovedajúcej veľkosti.

Tréning:

Psík musí mať základný výcvik a dobre zvládnutú poslušnosť, rovnako tak ako u všetkých ostatných športov. Naviac musí už ovládať základné musherské povely “go”, “ho”, “gee” a “stoj.” Tie môžeme nacvičovať napríklad pri canicrosse (avšak s príslušným šprintovým postrojom, aby sa psík naučil rozlišovať spôsob záprahu, či bude len voľne na šnúre alebo obmedzený pred pulkou). Mladého psíka začíname trénovať v plnej záťaži až po ukončení telesného vývoja. Do tej doby ho navykáme na pulkový postroj a na obmedzenie pohybu pri jeho zapriahnutí medzi oje. Spočiatku je jednoduchšie trénovať s rollpulkou, teda na suchu, aby si psík zvykol na pohyb neznámeho rachotiaceho predmetu za sebou, ktorý ho neustále prenasleduje. Takto môžeme cvičiť už i odrastené šteniatko, pretože rollpulka bez záťaže kladie malý odpor. Dbáme, aby sa psík pri tréningu nezranil a nezačal sa báť.
Psíka v postroji zapriahneme pred rollpulku a spočiatku ho vedieme na vodítku tak, aby zbytočne zo strachu nezrýchľoval, netočil sa, nepreskakoval oje a nevyvliekal sa z postroja. Pokiaľ sa psík bojí, postupujeme veľmi trpezlivo a opatrne, a tiež ho výdatne pri tom povzbudzujeme. Tieto tréningové vychádzky praktikujeme tak dlho, až si psík dokonale zvykne na pohyb a reakcie vozíčku v zatáčkach, z kopca, na nerovnostiach a podobne. Potom na rollpulku upevníme záťaž a jej hmotnosť postupne podľa kondície psíka zvyšujeme. Na závodoch je povinná záťaž (hmotnosť celej pulky so záťažou, vrátane oja, oblúkov a postroja) pre fenky 15 kg a pre psíkov 20 kg. Neskôr sa sami pripriahneme za rollpulku a učíme psíka samostatnej jazde vpred, ani aby očakával, že pobežíme pred ním či na jeho úrovni. Pokiaľ spoľahlivo ovláda povel “go”, nemal by to byť problém. Za rollpulkou môžeme bežať alebo tí odvážnejší môžu ísť i na bicykli, ale iba vtedy, ak sa môžete na psíka a jeho reakcie stopercentne spoľahnúť. Takto trénujeme rôzne dĺžky tratí pre získanie kondície na zimu.
Zmenu z rollpulky na pulku idúcu po snehu dobre trénovaný psík bravúrne zvládne. Pokiaľ máme na snehu obavy, môžeme za pulkou spočiatku bežať bez lyží. Psík si musí zvyknúť na iný spôsob pohybu, než mala pulka s kolieskami. Tak ako pri skijöringu sa učíme správne voskovať a to nielen naše bežky, ale i lyžičky na pulke. Pokiaľ chceme trénovať na závody, mali by sme príležitostne trénovať i na upravovaných bežeckých tratiach, rovnako tak ako pri skijöringu. Hrozí tu menšie nebezpečenstvo úrazu pri vyšších rýchlostiach (keď je namrznutý hlboký sneh) a naviac potom tréningový čas môžete lepšie porovnávať s časmi dosahovanými závodníkmi na závodoch.

Závody sa u nás konajú pri závodoch psích záprahov pod označením kategórie “S” prípadne “P” a delia sa na ženy, mužov a tiež podľa počtu psíkov, pretože je prípustné zapriahnuť jedného, ale takisto až troch psíkov v tandeme za sebou.

zdroj: http://www.dogspsy.estranky.cz/clanky/sporty/pulka---lyziar_-boby-a-pes.html

Skijöring – lyžiar a psík

Začiatky moderného skijöringu siahajú až do ďalekej Škandinávie, odkiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril do Ameriky i západnej Európy. Avšak dávno pred jeho rozmachom používali tento neobvyklý spôsob dopravy niektoré starobylé severské kmene.

U nás sa prvé závody konali vrámci závodov so psím záprahom 16. 03. 1985 v Peci pod Sněžkou.

Pre tento šport je vhodné každé športové plemeno psíka, ktoré môžeme používať na prácu v ľahkom záprahu. Okrem severských plemien to môže byť napr. doberman, niektoré lovecké a ovčiarske plemená alebo český horský pes. Špičkoví závodníci sa väčšinou zameriavajú na športové plemená šľachtené na rýchlosť a nie veľmi osrstené – napr. aljašský husky alebo európsky saňový pes. Dôležitá je chuť bežať dopredu. Psík by mal byť sebaistý, no nesmie byť agresívny. To je dôležité najmä pre tých, ktorí by sa tomuto športu chceli venovať závodne. Príliš nesmelý psík by mohol mať strach napr. predbiehať iného psíka (hlavne sebavedomého) a zbytočne by nám tak komplikoval inak plynulú jazdu. Agresívny psík sa zasa snaží každého psíka, ktorého míňa, napadnúť. Tu si môžeme pomôcť dôslednou výchovou a výcvikom už v začiatkoch tréningu, kedy beháme so psíkom v neobvyklom prostredí. U mladého psíka by sme mali začať s plnou tréningovou záťažou až po ukončení jeho telesného vývoja. Do tej doby by psík mal ovládať len základné cviky poslušnosti a ovládateľnosti, potrebné k pohybu vo voľnej prírode.

Potreby:
Psík k tomuto športu nepotrebuje žiadne iné zvláštne vybavenie, než  pre canicross alebo bikejöring. Dôležitý je dobre padnúci postroj pre šprint alebo turistický, ten je podobný stopovaciemu postroju. Ťažné lano by malo byť odpružené asi 5 m dlhé. K psíkovi sa pripútame pomocou bedrového opasku alebo horolezeckého sedadla. To je vhodnejšie, pretože zášklby psíka nás tak ľahko nevyvedú z rovnováhy. Celú súpravu pre canicross si môžeme objednať u niektorej z firiem, ktorá vyrába potreby napr. pre saňový šport.

Musher – bežkár musí mať podstatne obsiahlejšiu výbavu. Kvalitnú pohodlnú obuv, bežky správnej veľkosti a palice. Pre začiatok je dobré kúpiť kvalitné, ale staršie vybavenia. Alebo aspoň bežky, pretože je pri tréningu so psíkom určite niekde rozlámeme.

Tréning:

Ten si musíme rozvrhnúť podľa našich schopností a možností. Základom je absolútna ovládateľnosť nášho psíka a my musíme mať výborne zvládnutú jazdu na bežkách. Jazda so psíkom sa totiž i pre kvalitného bežkára stáva veľmi nebezpečná, a preto musí spoľahlivo zvládať techniku jazdy, aby sa mohol sústrediť na tréning psíka. Než psíka zapriahneme pred bežky, mal by mať dokonalú výchovu a výcvik už za sebou. Takto trénujeme na vychádzkach a pri behu so psíkom. Pri canicrosse je psík lepšie ovládateľný a tento šport je výborná predvýchova práve pre skijöring, a často býva používaný na udržanie kondície psíka i psovoda cez letné obdobie. Spoločný beh je veľmi dôležitý k získaniu náležitej súhry oboch. Naučíme sa pri tom psíka pozorovať, odhadovať a predvídať jeho reakcie, čo všetko neskôr na bežkách mnohonásobne zúročíme. Psíka zvykáme na rôzne prostredie, druhy zvierat od veveričky cez kone až po srnky. Každý, aj sebemenší náznak loveckého pudu musíme nekompromisne tlmiť. Nesmie si všímať ani cudzích psíkov a pritom spoľahlivo ovládať povely “fuj”, “ku mne”, “stoj”, “zostaň”, “späť”, “pomaly” a musherské povely pre odbočovanie “ho” [hó] = doľava a povel “gee” [dží] = doprava. Takisto by mal dobre reagovať na povzbudzujúci povely pre zrýchlenie behu. Všetko dôsledne precvičujeme pri behu so psíkom.

V zimnom období zhodnotíme hlavne svoju kondíciu a bežkárske umenie. Samostatnou kapitolou tohoto športu a tajomne utajovanou alchýmiou je správne zvolené mazanie. Jeho správna voľba rozhoduje o výsledku. Je nutné predvídať i vývoj počasia, rovnako tak ako rôznosť povrchu, po ktorom trať povedie. Pri tréningu je vhodné voľbu vosku pre použitie na konkrétnom povrchu vyskúšať, aby sme získané poznatky využili naostro pri závodoch. Rekreačne sa tomuto športu môžeme so svojim psíkom venovať, pokiaľ sme aspoň priemerní bežkári, ale psíka musíme mať vždy absolútne ovládateľného. Pokiaľ si svojim umením nie sme istý, je bezpodmienečne nutné zapracovať najskôr na sebe a svojej kondícii. V opačnom prípade by sa mohol tento šport pre nás stať veľkým hazardom. Postupným tréningom sa môžeme vypracovať na slušnú úroveň a začať pomýšľať i na závody. Výhodu majú tí, ktorí už takmer profesionálne na bežkách jazdia alebo aspoň techniku jazdy prvotriedne zvládajú. Pokiaľ k tomu ešte majú radi psíkov, nie je problém v tejto disciplíne dosiahnuť na posty najvyššie. V takom prípade je však potrebné už i pri tréningu využívať upravované bežecké trate, aby sa podmienky čo najviac blížili situácii na závodoch. Bohužiaľ váš tréning na takejto trati nebude príliš vítaný tradičnými bežkármi, ktorým bude tŕňom v oku veľa stôp od psíka. Niektoré národné parky a chránené krajinné oblasti majú na svojom území jazdu so psím záprahom zakázanú. Pre bežkárov so psíkmi to našťastie zatiaľ neplatí. Preto môžu hojne využívať všetky dostupné trate, mali by však pri tom pamätať na slušné vychovanie, aby nedali príčinu k vyradeniu tohto športu z týchto miest.

Závody v skijöringu sa konajú pri závodoch psích záprahov, len tie najvýznamnejšie sú organizované oddelene (napr. majstrovstvá sveta a pod.). Kategórie sú rozdelené na ženy a mužov, jazdí sa s jedným alebo i dvoma psíkmi. U nás je tento šport na veľmi dobrej úrovni a máme už závodníkov, ktorí nás skvele reprezentujú vo svete.
Ale i keby zostalo len u víkendového športovania, je i v tomto prípade skijöring ideálnym vyžitím pre človeka i psíka a bude vždy krásnou jazdou zimnou prírodou, ktorá stojí za to.

zdroj: http://www.dogspsy.estranky.cz/clanky/sporty/skijoring---lyziar-a-pes.html