Neubehlo mnoho času, no nám sa tu zasa nakopilo pár "nehôd" :)
Ak začneme pekne od začiatku (a teda aj od začiatku nového školského roka), môžeme venovať chvíľku pozornosti Čajkovmu novému netradičnému hobby - štúdiu angličtiny. Veď ktorý psík by nechcel byť skutočne vzdelaný? A keď nemôže ísť hora k Mohamedovi, Mohamed neváha a ide k hore. Aspoň takto nejako to asi berie náš malý výmyselník. A tak... jedného dňa... panička v ešte jeden z tých jesenných dní zabudla na hojdačke ťažko zohnateľnú a len nedávno kúpenú Understanding literature/ Úvod do štúdia literatúry. A tak... nášmu roztopašníkovi skrsol v hlavičke geniálny nápad, ako si zaobstarať zdroj k svojmu štúdiu. Rozhodol sa požičať si paničkinu knižku. Samozrejme, bez toho, aby sa s ňou poradil. Skôr než sa panička stihla spamätať, už si s ňou upaľoval po dvore a šťastne krúžil dookola.Výsledok: síce sa paničke podarilo knihu po polhodinovom maratóne zameniť - no povedzme to tak, že už nebola verejne nositeľná na prednášky. Väzba to hrdinsky vydržala a udržala všetkých 158 strán pokope, no bola opajcnutá dokonalým brailovým písmom. Takže dámy a páni, pokiaľ by ste hľadali naslovovzatého odborníka na brailovo písmo, už viete, kde ho hľadať!
Pokiaľ by ste si mysleli, že tento incident bol iba ojedinelý, ani neviete, ako veľmi sa mýlite :)
Čajkov sen je totižto aj stať sa gymnastom. Pravidelné cvičenia preto nesmú chýbať. A jedno z najlepších je, ak sa rozbehnete od jedného konca záhrady po druhý (určite nespomaľujte!) a v plnej rýchlosti narazíte do lavičky až tak, že vám nadskočia zadné labky. Áno, presne akoby ste na tú lavičku vlastne chceli pôvodne naskočiť, aby ste privítali pánička, no akosi vám to nevyšlo.
Náš Charlie skrátka nevie chodiť pomaly. A to nemyslím pomaly ako človek, on nevie chodiť pomaly ani len ako pes! Tie dve vrtulky, (sú to vlastne chlpy zatočené do tvaru vrtulky, ktoré má na oboch stranách riťky) isto iste predurčili túto jeho budúcu povahovú črtu - ísť vždy na plný pohon ;)
A tak si bežíme a bežíme a aj nám to väčšinou vychádza. Brzdenie máme vyrátané presne na stotiny sekundy. Pokiaľ sa nezmenia isté konštanty, inak povedané neprší... a my sa nepokúšame zabrzdiť na poslenú chvíľu na klzkých mokrých kameňoch asi 30 cm. od latkového plota. V takýchto chvíľach sme naozaj radi, že prah bolesti u bíglov je taký vysoký, pretože inak by sme skončili na veterine minimálne s otrasom mozgu a to minimálne raz za polroka. Takto sa len otrasieme... a ideme ďalej :D
A s potešením vám oznamujeme, že lovecké pudy nemusia nevyhnutne prevládnuť nad všetkým. U nášho Čajka doslova podľahli. Bez váhania podľahli jeho túžbe preskúmať všetko, čo majú sliepočky na papanie. Takže namiesto naháňania sa medzi nimi v ohrade prechádzal a nechcel odísť, pretože tam mali knedlík a chlebík a kapustné listy.
Toť náš malý zajačik :D
A viac o jeho čarovných dobrodružstvách sa dočítate ešte
TU :)
