Bígl a sliepky

Keďže bígl je od prírody rodený lovec, nie je sa čo čudovať, že je jeho prirodzenosťou poľovať na akékoľvek iné (a najlepšie operené stvorenia) na dvore.

Ako mu v tom teda zabrániť?

Mne osobne sa osvedčila metóda "Nesmieš, až pokiaľ to nepochopíš!".

Najlepšie je s ňou začať hneď od príchodu domov, pretože čím viac operencov váš psík chytí, tým viac bude na túto činnosť naviazaný a nebude sa jej chcieť vzdať. A ako sa vraví: starého psa novým trikom nenaučíš a tak aj starší psík, hoci možno nikdy sliepku vo svojom živote nevidel a sú to jeho prvé lovecké prejavy voči týmto zvieratám, sa bude ťažšie preúčať ako malé šteniatko.

Keď sme si priniesli Macka domov, naše sliepky sa ešte zvykli pásť na dvore a tak boli pre dvojmesačné šteniatko ideálnou korisťou. Môžete trikrát hádať, čo urobil ako prvé. Začal ich naháňať s cieľom nevinného preskúmania, čo sme však vedeli, že  sa môže neskôr zvrhnúť na oveľa nebezpečnejšiu aktivitu. Preto sme uplatnili metódu prirodzenej autority.

Tá spočíva v tom, že si v prvom rade zabezpečíte k sliepkam kohúta. Možno si poviete, že načo vám je taký kohút, keď ho nepotrebujete, ale pointa je v tom, že pri bíglovi ho potrebovať budete. Kohút si totižto prirodzene chráni svoju skupinku sliepok a nedopustí, aby jej akýkoľvek pes ublížil.

Druhou je autorita ľudská v podobe toho člena rodiny, ktorého váš psík od začiatku najviac rešpektuje.

My sme nechali Macka samého so sliepkami a z okna sme ho pozorovali. Akonáhle sme videli akýkoľvek náznak naháňania, otvorili sme okno a skríkli naňho. Takto to bude fungovať možno jeden deň, možno dva a možno týždeň. No spolu s kohúťou autoritou a tým, že psík bude mať pocit, že je neustále kontrolovaný, sliepky už loviť nebude.

Veľmi užitočné rady podáva aj pán v tomto článku:

http://www.kynologovia.zmonline.sk/print.php?type=A&item_id=11