Hádzanie lietajúceho
taniera psíkovi je výbornou hrou,
ale i užitočným doplnkovým športom napríklad k agility. Psík sa pri ňom
precvičuje v obratnosti a rýchlosti a tiež v aportovaní. Tak len smelo do toho ;)
V zahraničí sa usporiadavajú už i rôzne súťaže. U nás sa zatiaľ s touto hrou stretávame v podobe pútavých ukážok pre divákov na výstavách a iných športových akciách. Je to skvelá hra – hlavne pre majiteľov temperamentných a hravých psíkov. Psík pri chytaní disku prevádza rôzne výskoky a krkolomné obraty. Preto by sme mali i pri tejto zdanlivo nenáročnej hre zvážiť jeho fyzické možnosti. U mladých psíkov, hlavne veľkých plemien, by sme mali počkať s intenzívnym tréningom až bude ukončený vývoj ich pohybového aparátu. Staršiemu zdravému psíkovi táto hra len prospeje.
Disk – môžeme kúpiť takmer v každom väčšom
obchode s potrebami a kŕmením pre psíkov. Vyrába sa z plastu alebo z pevnej
látky (z ktorej sa šijú batohy) v pekných pestrých farbách, rôznych tvarov i
veľkostí. Psíci majú väčšinou radšej disky látkové. I keď majú menšiu
životnosť, zvlášť opatrnejším psíkom sa lepšie chytajú bez rizika poranenia.
Plastové sú vhodné pre tvrdšie alebo už dobre trénované psíky. U tohto druhu
disku musíme dávať pozor, aby sme psíka hlavne v začiatkoch tréningu nezranili
a tým ho od ďalšej hry neodradili. Poškodený disk by sme mali včas vymeniť za
nový, pretože pri hode už nedrží predpokladaný smer a mohol by ohroziť psíka i
psovoda.
Disky, ktoré sa predávajú v športových
potrebách, nie sú pre hru so psíkom vhodné. Spravidla sú vyrobené z menej
pevného a odolného materiálu než taniere pre psíkov. Pokiaľ by ich psík
rozhrýzol, mohol by ich úlomky i prehltnúť a zraniť sa. Nikdy takisto
nenechávame psíkovi disk na hranie bez dozoru.
Výcvik:
Vždy trénujeme na rovnej, najlepšie
trávnatej ploche. Podklad by nemal kĺzať, aspoň nie v začiatkoch výcviku. V
okolí by nemali byť stromy alebo väčšie predmety, o ktoré by sa v zápale hry
psík mohol zraniť. Takisto by to malo byť ďalej od rušných ciest, kde jazdia
autá. Ideálna je záhrada, lúka, voľné ihrisko alebo nefrekventované parkovisko.
Mäkký - teda trávnatý podklad je pri tréningu optimálny.
Psíka najskôr s diskom musíme zoznámiť.
Podávame mu v ňom maškrty alebo iné kŕmenie. Neskôr si disk pohadzujeme a potom
mu ho skúsime ponúknuť. Pokiaľ pozná psík povel “vezmi“, je to ľahšie. No i
každý psík, ktorý rád aportuje, po disku rád chňapne. Môžeme mu ho na kratšiu vzdialenosť
i hádzať, ale pozor aby sa nenaučil disk iba aportovať - teda nosiť zo zeme.
Ľahké je, keď psík pozná povel “chyť“ pri hre s loptičkou, potom stačí vymeniť
loptu za disk a máme vyhraté.
Keď už psík berie disk rád do papuľky,
skúsime sa s ním o neho ľahko preťahovať. Pokiaľ sa o neho i naďalej zaujíma,
môžeme mu ho z krátkej vzdialenosti (asi 2 metre) ľahko hodiť. Neskôr
vzdialenosť predlžujeme. Psík sa ale väčšinou snaží chytiť disk priamo u nás,
preto budeme potrebovať pomocníka, ktorý psíka v požadovanej vzdialenosti od
nás pridrží. Môžeme využiť povely zo základného výcviku “stoj“ alebo “čakaj“, a
tak udržať psíka v potrebnej vzdialenosti od nás i bez pomocníka. Časom a pri
opakovanom tréningu, psík už rozpozná, že si má trochu „nadbehnúť“. Akonáhle
začne s chuťou disk chytať - väčšinou výskokom zo zeme alebo priamo z rozbehu,
môžeme disk hádzať rôznym smerom i pod rôznym uhlom. Je zbytočné ho hádzať
príliš vysoko, psíkovi sa zle chytá a o hru potom stráca záujem.
Hádzanie by sme si mali najskôr natrénovať
sami bez psíka, aby sme mu potom jeho snaženie zbytočne nekazili. Hádzať sa dá
celou pažou alebo len zápästím. Na švihu a následnej rotácii potom závisí let
taniera.
Disk by sme nikdy nemali hádzať viacerým
psíkom naraz. V zápale hry by mohlo dôjsť k vážnej zrážke a následnému
zraneniu. Výbornou zmenou je hádzanie disku medzi viacerými osobami, pričom
psík sa ho nadšene snaží chytiť. Ten totiž takmer vždy vyhráva :)
zdroj: http://pes.eu.sk/frisbee-disk-%E2%80%93-lietajuci-tanier/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára