Bikejöring - cyklista a psík

Zoznámte sa s u nás takmer neznámym športom, ktorý však získava na čoraz väčšej obľube. Možno to bude to pravé orechové práve pre Vás a vašeho psíka :)

Bikejöring je jedno z ďalších odvetví ťažných športov a je obľúbené hlavne u tých, ktorí vlastnia len jedného psíka a chcú sa venovať niektorej z rychlostných disciplín. Jazdci so psím záprahom v období, kedy nebol sneh, trénovali na kolieskových vozíkoch. Bikejöring sa tak napokon vyvinul ako jedna z letných alternatív pre tých, ktorí sa venovali zimným športom, napr. skijöringu. V našom miernom pásme býva snehu skromne, a tak sa stal po čase samostatným športom.

Vhodné plemeno psíka je rovnaké ako u iných ťažných športov - skrátka športovo založený psík strednej až veľkej veľkosti, na ktorého danosti berieme pri aktivitách ohľad. Treba myslieť na to, že pokojnejšiemu plemenu ako je kokeršpaniel sa pravdepodobne nebude chcieť bežať povedľa bicykla a že bíglik nepobeží tak rýchlo ako napr. nemecký ovčiak. A tiež ako u nich začíname s plnou tréningovou záťažou až po ukončení telesného vývoja nášho psíka. I keď je kondícia a zdravie jazdca veľmi dôležité, rovnako podstatné je zvládnutie techniky jazdy v nerovnom teréne. Ako to teda zvládnuť?

Čo potrebujete:
Psík potrebuje dobre padnúci postroj typu “sprint” alebo “turist” (ako stopovací). Psovod, teda jazdec, musí mať výbavu obsiahlejšiu - a to bicykel, najlepšie horský závodný. Na začiatok a na rekreačné jazdy nám postačí akýkoľvek starší, ale vo výbornom technickom stave. Tzn. dobré brzdy, pevný rám a zosilnené špice. Psík je s bicyklom spojený odpruženým ťažným lanom dlhým asi 3 m. Pre jazdca je na závodoch povinná cyklistická prilba, je však nemenej nutná i pri tréningoch. Ďalšími vhodnými doplnkami sú chrániče kolien a lakťov. Takisto správne zvolená športová obuv je ďalšou zárukou bezpečnej jazdy. Cyklocomputer nie je nutný, ale ak ho máme, poskytne nám mnoho užitočných údajov o výsledkoch tréningu (priemerná rýchlosť, doba jazdy, celková dĺžka prejdenej trate i najvyššia rýchlosť, ktorú sme krátkodobo dosiahli).

Tréning:
Na bicykli vie snáď jazdiť každý :) Psík ale potrebuje výcvik ako u canicrossu alebo skijöringu. Teda 100% ovládať všetky potrebné povely. Veľmi dôležitá je opäť výchova – zvykanie na zver, správanie sa k iným psíkom a pod. Najskôr postupne psíka musíme navykať na pohyb bicykla za ním. Tu je najlepší pomocník, ktorý pri štarte psíka podrží a pokiaľ to bude nutné (psík je neistý, otáča sa, ide do strany a pod.), chvíľu vedľa neho beží a spolu s jazdcom ho povzbudzujú. Pokiaľ však spoľahlivo zvláda beh so svojim psovodom, mal by reagovať predovšetkým na povel “go” a mal by zvládať aj beh pred bicyklom. Dĺžku trasy postupne predlžujeme podľa kondície psíka. Spoločným tréningom si zdokonaľujeme výdrž, obratnosť a techniku jazdy na rôznom povrchu. Na pevnom podklade (asfalt alebo betón) trénujeme len krátke prejazdy. Na asfaltovej ceste sa bude pohodlne jazdiť nám, ale psíkovi zničíme pohybový aparát i ďalšiu chuť behať. Pokiaľ takto ideme so psíkom po ceste, dopúšťame sa i dopravného priestupku. Takže jazdíme po lesných a poľných cestách – vždy s ohľadom na okolie (napr. v lese zbytočne nekričíme). Jazda so psíkom pred bicyklom je pomerne riskantná záležitosť. Počítame s tým, že bicykel má veľmi malú stabilitu. Musíme sa naučiť predvídať a veľmi rýchlo hodnotiť situáciu. Za každou zákrutou môže byť niečo nečakaného. Príjemné prevezenie sa s ťažko ovládateľným psíkom sa môže zmeniť na bláznivú jazdu nezriedka končiacu nepríjemnou haváriou. A nemusí byť na vine ani psík. Stačí, keď sa budeme trebárs snažiť na klzkom povrchu niekoho alebo niečo obísť, stratíme trochu rovnováhu a úraz je tu. Preto musíme takisto neustále sledovať okolie i chovanie psíka (to nám prezradí omnoho viac než to, čo sami vidíme). Trénovať musíme pravidelne a často (najlepšie denne). Pokiaľ si naivne myslíme, že vyraziť so psíkom raz za týždeň stačí, tak sme na veľkom omyle. Psík potom zabúda povely, my zručnosť a jazda potom nebaví ani nás, ani psíka. Samozrejme, dávame pozor, aby sme psíkovi nespôsobili úraz. Napr.  mu prejdeme po labke, spadneme na neho alebo to najhoršie, chvost sa mu zamotá do kolesa či reťaze. Vôbec nie je dobré, ani keď trénujeme psíka v príliš teplom počasí (nad +20°C).
Tréning vždy objektívne vyhodnotíme a podľa výsledkov sa zameriame na odhalené nedostatky.

Závody:
Tento šport sa jazdí aj na závodoch psích záprahov (ak sú na kolieskových vozíkoch), či canicrossu podľa medzinárodných pravidiel zastrešujúcich organizácií. Majstrovstvo tejto disciplíny však môže byť vyhlásené i samostatne. Kategórie sa rozdeľujú na mužov a ženy, prípadne deti. Termíny závodov môžeme zistiť napr. na termínovej listine Slovenského zväzu psích záprahov. I v tomto športe máme skvelých reprezentantov, ktorí sa i na najvyšších súťažiach umiestňujú na predných miestach. Stačí sa iba inšpirovať ;)

zdroj: http://pes.eu.sk/bikejoring-%E2%80%93-cyklista-a-pes/