Prevencia proti parazitom je veľmi dôležitá tak pre zdravie vášho psíka ako aj vaše vlastné. Psíka môže infikovať množstvo vonkajších (ekto-) i vnútorných (endo-) parazitov. Medzi najrozšírenejšie vonkajšie parazity patria blchy, kliešte a svrab.
Najrozšírenejšími vnútornými parazitmi sú škrkavky, pásomnice a jednobunkové parazity. Parazity vedia infikovať rovnako bytových psíkov (napr. z prinesených vajíčok parazitov na podrážkach topánok) i psíkov žijúcich prevažne vo vonkajšom prostredí (napr. požieraním hlodavcov), a to v ktoromkoľvek ročnom období
Vonkajšie parazity okrem znepríjemňovania života zvieraťu (svrbivosťou a bolestivosťou) môžu viesť k rôznym kožným ochoreniam, rozvoju alergických reakcií a v extrémnych prípadoch až k anémii. Nemenej dôležité je riziko prenosu rôznych zákerných ochorení.
Vnútorné parazity majú nešpecifické príznaky ako napríklad apatia, striedavá hnačka, kašeľ či zhoršená kvalita srsti. Tie nemusia byť natoľko výrazné, aby vyvolali v majiteľovi obavu z ochorenia. Pri silnej infestácii však môžu spôsobiť celkové chradnutie, stratu dôležitých živín, urputné vysilujúce hnačky, kožné problémy a v niektorých prípadoch aj úhyn.
Prevencia spočíva najmä v pravidelnom odčervovaní psíka. Každého nového psíka je vhodné vyšetriť trus na zistenie prítomnosti parazitov. Pred týmto vyšetrením nie je vhodné začleniť psíka do existujúcej zvieracej komunity pre vysoké riziko nákazy ostatných členov.
Pre zdravie majiteľov je dôležité dodržiavanie základných hygienických zásad vzhľadom na to, že niektoré psie parazity môžu infikovať aj človeka.
- Endoparazity - vnútorné parazity
Škrkavky:
Dospelé štádiá škrkaviek psíkov (Toxocara canis) a mačiek (Toxocara cati) parazitujú v tenkom čreve. K nákaze dochádza prehltnutím vajíčok parazitov, ktoré sa nachádzajú vo vonkajšom prostredí (pôde, prachu...).
Larvy sa z čreva dostávajú do krvného obehu, ktorým prenikajú do pečene, pľúc a iných orgánov. Po ich vykašľaní a následnom prehltnutí sa dostávajú do tenkého čreva, kde dorastajú (až do cca 18 cm) a dlhodobo parazitujú už dospelé škrkavky. Tie produkujú vajíčka (jedna až 200 000 denne), ktoré sa trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia. Prakticky všetky lokality, kde sa nachádza trus psíkov a mačiek, sú zamorené vajíčkami škrkaviek. Parazit poškodzuje tkanivá, cez ktoré migruje a následkom môžu byť napr. tráviace problémy, zápal pľúc, resp. iné komplikácie súvisiace s narušenými orgánmi. Veľká časť šteniatok sa rodí nakazená, pretože už počas gravidity sa larvy škrkaviek dostávajú cez placentu do plodu. Po narodení sa šteniatka najviac infikujú mliekom fenky.
Pásomnice:
Môžu dosahovať dĺžku až 5m. Ich hlavička je vybavená háčikmi, ktoré slúžia na uchytenie parazita na črevnej stene. Zrelé články z koncových úsekov pásomnice sú z tela vylučované výkalmi a vyzerajú ako zrnká ryže. V každom článku sa nachádza veľké množstvo vajíčok schopných samooplodnenia.
Medzi najčastejšie pásomnice psíkov patrí Dipilidium caninum. Ich vajíčka slúžia ako potrava bĺch. Psík tieto blchy pri starostlivosti o srsť prehltne, a tým sa vajíčka dostávajú opäť do čriev.
Taenia spp. - dospelé pásomnice parazitujú v čreve psov, mačiek, líšiek a vlkov. Larválne štádium pásomnice parazituje vo vnútorných orgánoch mnohých zvierat a niekedy aj človeka, ktorý sa nakazí požitím vajíčok z okolia. Psíky a mačky sa nakazia zjedením medzihostiteľov pásomníc, napr. hlodavcov.
Trichuris vulpis patrí medzi hlístovce, ktoré parazitujú na sliznici slepého a hrubého čreva. Nakazenie týmto parazitom môže byť sprevádzané vodnatou hnačkou s prímesou krvi a stratou hmotnosti.
Machovce:
Sú drobné, asi 1cm dlhé parazity. Živia sa krvou hostiteľa. Psíky sa nakazia (Ancylostoma caninum) aktívnym prienikom larvy cez neporušenú kožu alebo ich zjedením.
Protozoa:
Protozoárne parazity psíkov a mačiek sú menej spomínané, ale ich nález pri koprologickom vyšetrení nie je vôbec zriedkavý. Vyskytujú sa najmä v prostredí s väčšou koncentráciou zvierat a zhoršenými zoohygienickými podmienkami (útulky, „množitelia“ väčšieho počtu zvierat...). Najčastejšími z nich sú kokcídie a giardie.
Kokcídie:
Častými kokcídiami u psov a mačiek sú Isospory. Klinická kokcidióza sa vyskytuje najčastejšie u mačiatok a šteniatok. Je pozorovaná zvyčajne v období odstavu. Z klinických príznakov prevláda hnačka (niekedy krvavá), strata hmotnosti a dehydratácia.
Giardie:
Väčšina infekcií prebieha bez príznakov. Pokiaľ sa objaví u mladých zvierat, hnačka býva jedným z príznakov. Postihnuté zvieratá vo väčšine prípadov strácajú hmotnosť, ale apetít ostáva nezmenený. Trus je väčšinou nezvyčajný, bledý, zapáchajúci a mastný. Giardie ničia jemnú výstelku čreva a tým bránia vstrebávaniu výživných látok. Je pomerne ťažko diagnostikovateľná, lebo sa nevylučuje v každom truse.
Ako ohrozujú vnútorné parazity zdravie?
• zapríčiňujú nepríjemné symptómy ako je hnačka, zvracanie, chudnutie, anémia..., ktoré, pokiaľ nie sú výrazné, môžu byť považované za príznaky iných ochorení
• larvičky niektorých parazitov migrujú aj cez vnútorné orgány ako pečeň, pľúca, svalovina... a tým spôsobujú ich vážne poškodenie
• niektoré z parazitov sú prenosné na človeka a môžu spôsobiť vážne ochorenia
• vo vhodných podmienkach sú schopné vajíčka prežiť až 5 rokov
Niekoľko zásad:
1. Odčervujte vášho psíka raz za 3 mesiace.
2. Dodržiavajte hygienické pravidlá. Umývanie rúk po kontakte so zvieratami
3. Zbierajte exkrementy po vašom psíkovi z chodníkov, parkov, záhrad a pod...
4. Ošetrujte vášho psíka pravidelne proti blchám. Blchy môžu prenášať larvy parazitov.
5. Udržujte vášho psíka v čistote.
- Ektoparazity – vonkajšie parazity
Psíky sú hostiteľmi nejedného druhu vonkajších parazitov. Medzi najčastejšie patria blchy, kliešte a svrab. Okrem všeobecnej nervozity, svrbenia a následného škrabania sa, sú aj príčinou viacerých vážnych zdravotných komplikácií.
Blchy:
Blchy ( Ctenocephalides canis, Ctenocephalides felis) pri cicaní krvi mechanicky narušujú celistvosť kože, a tým často otvárajú vstupnú cestu infekciám.
Kožné zmeny, spôsobené alergiou na blšie hryznutie, sú častou príčinou návštev u veterinára. Alergia sa prejavuje svrbením, vypadaním srsti a silným zápalom kože. Najčastejším miestom týchto kožných lézií je medzilopatkový priestor, krk, chrbát. Pokiaľ sa stav nelieči, postupne prechádza do celkových zdravotných komplikácii.
Blchy sú zodpovedné napríklad aj za prenos pásomnice (Dipylidium caninum) a baktérií (Salmonela spp., Staphylococcus spp., Clostridium tetani, Bartonella spp...).
Blchy na psíkovi sú len vrcholom pyramídy. Až 95% všetkých vývojových štádií (vajíčka, larvy, kukly) je prítomných v prostredí, t.j. napríklad vo vašej domácnosti.
Kliešte:
Kliešte sú nepríjemné parazity, ktoré spôsobujú nielen lokálne zápaly kože po ich prisatí, ale sú aj zdrojom rôznych vírusových, bakteriálnych a protozoálnych chorôb (spôsobených jednobunkovými organizmami, prvokmi).
Medzi najznámejšie z ochorení prenášaných kliešťom patrí lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
Kliešte prenášajú aj babézie a ehrlichie, sú to parazity napádajúce krvinky a vyskytujú sa v teplejších oblastiach, i keď v posledných rokoch sa začínajú objavovať aj na Slovensku.
Ak je zviera napadnuté veľkým množstvom kliešťov, môže dôjsť k tzv. kliešťovej obrne, ktorú spôsobujú neurotoxíny, produkované týmto parazitom.
Svrab:
Tento roztoč sa u psíkov (Sarcoptes canis) vyskytuje relatívne málo. Napáda hlavne zvieratá imunitne slabšie (mladé, staré, choré) a žijúce v priestoroch so zlou hygienou. Prioritne napáda zvukovody, a teda spôsobuje ich zápal (otitis externa parasitaria). Keďže je voľným okom neviditeľný, diagnostikuje sa z ušného steru pomocou mikroskopu. Ak sa problém nerieši, roztoč napáda širšie plochy tela (ušnice, tvárová časť, hlava a postupne celé telo). Následkom je silne zhrubnutá, zrohovatená koža, zapálené ložiská s chrastami a dochádza k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu zvieraťa.
Pri veľkom premnožení svrabu psíov alebo mačiek v blízkosti človeka je možná istá forma nákazy, a to vo forme drobných uštipnutí (hlavne na bruchu, rukách), ale parazit na človeku neprežíva.
Komáre a moskyty:
Tento bodavý hmyz u nás znepríjemňuje pobyt v prírode nie len ľuďom, ale aj zvieratám. Po ich útoku si zviera dokáže svrbivé miesta silne poškodiť, poraniť(škrabaním, vyhrýzaním) a následne dochádza k zápalom kože sekundárnou infekciou.
Komáre sú nositeľmi ochorenia nazývaného dirofilarióza. Pôvodcovia sú červy (Dirofilaria immitis, Dirofilaria repens), ktoré parazitujú hlavne v pľúcnych tepnách, srdci a podkoží infikovaných zvierat.
V južnejších krajinách (Maďarsko, Stredozemné more) tento hmyz prenáša na psíkov protozoálne ochorenie nazývané leishmanióza. Pôvodca (Leishmania canis) postihuje hlavne kožu na tvárovej oblasti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára